Nemáš rád zubárov? Kazy namiesto vŕtania budeme liečiť novou pastou

Návšteva zubára je len pre málokoho príjemným zážitkom. Väčšina z nás tam pritom chodí kvôli jednej z najrozšírenejších neinfekčných chorôb – zubným kazom.

Návšteva zubára je len pre málokoho príjemným zážitkom. Väčšina z nás tam pritom chodí kvôli jednej z najrozšírenejších neinfekčných chorôb – zubným kazom. Zubné kazy sa pritom nevyhýbajú ani ľuďom, ktorí sa stravujú prevažne na rastlinách a mäse, ktoré si najskôr musia uloviť. Presne tak, problémy so zubami majú aj takí tanzánski Hadzovia.

Vo vyvinutejších častiach sveta sa však problémy so zubami podstatne komplikujú. Konzumujeme totiž oveľa viac cukru, čo spôsobuje častejšie kazenie zubov a následné návštevy zubárov. Opravy boľavých zubov majú byť pritom zodpovedné za 5 až 10 percent všetkých nákladov na zdravotníctvo. Vyriešenie tohto problému je preto extrémne dôležité nielen kvôli blahobytu občanov, ale aj kvôli ekonomickému dopadu.

Zubné plomby sú pritom archaickým riešením. Veď čo môže byť jednoduchšie ako vyvŕtať dieru a zalátať ju náplňou, no nie? To by sa podľa všetkého už čoskoro mohlo zmeniť. Zuby by sa mali začať liečiť aj bez invazívnych zákrokov. Na scénu prichádza nová pasta, ktorá je snom nejedného z nás.

Molekuly, ktoré tvoria sklovinu

Kazy sa tvoria pri rozklade hydroxyapatitu, hlavnej súčasti skloviny, čo vedcom vnuklo nápad pripraviť „liek,“ ktorý by sklovinu obnovil. Inšpirovali sa prirodzeným procesom rastu zubov priamo v ďasne. Pri tvorbe tvrdej skloviny je jednou z najdôležitejších súčastí proteín amelogenin. Vedci sa zamerali na využitie umelo pripravených peptidov odvodených práve zo štruktúry tohto proteínu.

Na poškodené zuby vedci aplikovali peptidy odvodené zo štruktúry amelogeninu a čakali. Časom sa naštartovala opätovná mineralizácia zubu a na poškodenom mieste sa začal formovať hydroxyapatit, teda sklovina. Jeho vrstva pritom dosiahla hrúbky až 0,05 mm, takže dosť na to, aby sa ovplyvnené miesto zacelilo.

Pravidelné čistenie zubov s pastou s peptidmi by teda výrazne mohlo pomôcť k udržaniu zdravej a silnej skloviny. Kedy sa jej však dočkáme je nateraz neisté.