To, že šimpanzy rozhodne nepatria medzi menej bystrých živočíchov, ste určite vedeli. Vedeli ste však aj to, že do ich schopností tiež patrí hranie známej hry kameň-papier-nožnice?
V populárnej detskej hre je potrebné ovládať tri znaky zobrazené rukou – kameň, papier alebo nožnice. Papier porazí kameň, kameň nožnice a nožnice zas papier. Schopnosť naučiť sa tieto cirkulárne vzťahy môže byť riešením zložitých problémov v oblasti sociálnych vzťahov, uviedli vedci.
„Vo voľnej prírode s množstvom rôznych zvierat sa hodnota dominancie označuje číslom – 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a podobne,“ uviedol autor štúdie, primatológ Tetsuro Matsuzawa, z Kyoto University’s Primate Research Institute v Japonsku. „V ľudskej populácii sú však o niečo zložitejšie spoločenstvá, kde sa môžu tieto cirkulárne vzťahy využívať. Jedna vec môže byť dominantnejšia ako druhá, druhá ako tretia a tretia opäť dominantnejšia ako prvá. Naskytuje sa teda otázka, ako sa tento druh cirkulárnych vzťahov vyvinul u ľudí?“.
Vedci za účelom vyriešenia tohto tajomstva experimentovali so siedmimi šimpanzmi rôzneho veku a pohlavia. Boli posadené pred počítač s dotykovou obrazovkou a vedci im prezentovali dve rôzne možnosti pre ručné signály, ktoré sú používané v hre kameň-papier-nožnice. Ak zvolili silnejšiu možnosť, boli odmenení kúskom jablka a zvonením. Ak zvolili naopak nesprávnu, slabšiu voľbu, začuli chybové hlásenie a odmeny sa nedočkali.
Šimpanzy sa najprv naučili vzťah papier-kameň, potom kameň-nožnice a nakoniec nožnice-papier. Pri učení vzťahov absolvovali v priemere 1,71 lekcie pre naučenie vzťahu papier-kameň, 3,14 lekcie pre vzťah kameň-nožnice a pre naučenie poslednej kombinácie, nožnice-papier, potrebovali šimpanzy priemerne 14,29 lekcií.
Po tom, čo sa šimpanzy naučili, ako všetky kombinácie fungujú, im výskumníci predostreli všetky tri páry gest rúk. Po približne 307 lekciách, ktoré prebiehali každý deň trikrát po dobu 12-15 minút, zaznamenali želané úspechy. Päť zo siedmich šimpanzov hru ovládali s výbornou, 90-percentnou úspešnosťou. Najbystrejšiemu zo šimpanzov trvalo naučenie hry 53 dní.
Zvyšné dva šimpanzy z testovacej skupiny si tiež počínali dobre, avšak nie až tak, ako zvyšných päť. „Nie všetky šimpanzy dokážu fungovať rovnako dobre, podobne, ako u ľudských detí,“ poznamenal Matsuzawa. Vedci v rámci výskumu tiež učili hrať túto hru deti vo veku 3 až 6 rokov, aby porovnali učiace procesy šimpanzov a ľudí. Pochopiteľne, aj deti mali mierne problémy s pochopením hry a pre naučenie potrebovali priemerne 5 sedení. Rýchlosť pochopenia logiky hry tiež záležalo na veku – staršie deti sa naučili hru kameň-papier-nožnice rýchlejšie a presnejšie, ako tie mladšie. Vedci vďaka tomu dokázali určiť, že výkon šimpanzov je možné porovnať s výkonom 4-ročného dieťaťa.