Detstvo väčšiny z nás bolo plné behania, skákania a iných vylomenín. Žiaľ, niektoré deti nemali alebo nemajú toľko šťastia prežiť detstvo s tým, čo je preň prirodzené.
Deti s najčastejším postihnutím v detstve, mozgovou obrnou, majú len 50-percentnú šancu, že budú môcť v dospelosti chodiť ako ostatné zdravé deti. Robotické exoskeletony však môžu napraviť aj to, čo napáchala príroda pri zvyšných 50-tich percentách.
Niektoré kliniky už disponujú objemnými robotickými zariadeniami, ktoré dokážu podporiť deti s mozgovou obrnou pri trénovaní chôdze. Sú však zvyčajne zostrojené tak, aby boli pripevnené k stropu, čo ich robí nepraktickými a neprenosnými. Nemôžu sa teda využívať v domácom prostredí.
Nové zariadenie, ktoré bolo vyvinuté Národným inštitútom zdravotníctva v Marylande, je však plne mobilné. Snímače na nohách robotického obleku snímajú každý krok, ktorý je potom spracovaný počítačom umiestneným v batohu. V tom okamihu spustia ovládače exoskeletonu svalové posilnenie, ktoré má za úlohu zabezpečiť správne držanie tela a eliminovať námahu.
Mozgová obrna je spôsobená poškodením alebo abnormalitami pri vývoji mozgu, ktoré často zanechajú trvalé poškodenia. Napriek tomu, že niektoré deti sú schopné aj napriek prekonaniu ochorenia chodiť, iné majú s chôdzou problémy, ktoré predstavujú „chôdzu v podrepe“ či nadmerné ohýbanie kolien. Táto technika chôdze vyžaduje väčšiu silu a energiu, než normálna chôdza vyžaduje. Keď deti rastú a priberajú na váhe, chôdza je čoraz náročnejšia, čo niekedy vedie aj k úplnej strate schopnosti chodiť.
„Ak sa pokúsime zmeniť neprirodzenú chôdzu už v mladom veku, je možné udržať mobilitu až do dospelosti. Použitie robotickej vonkajšej kostry je však len dočasné, chceme totiž dosiahnuť to, aby sa takto postihnuté deti dokázali v neskoršom veku pohybovať aj bez nej,“ hovorí Thomas Bulea z Národného inštitútu zdravotníctva.
Testovanie exoskeletonu prebiehalo na deťoch a ténedžeroch vo vekovom rozmedzí od 5 do 19 rokov, pričom ani jeden z nich počas používania zariadenia nestratil rovnováhu a nespadol. Po šiestich tréningov pri všetkých deťoch, okrem jedného, zaznamenali viditeľné zlepšenie chôdze. Dokonca lepšie, ako výskumníci očakávali. Zlepšenia totiž možno údajne porovnať so stavom po korektívnej operácii.
„Na celom svete je toľko detí, ktorým by mohlo toto zariadenie pomôcť a ovplyvniť ich budúcnosť,“ vyjadril sa Suni Agrawal z Columbijskej Univerzity v New Yorku. Tiež sa podieľal na vývoji exoskeletonu pre deti s mozgovou obrnou a vytvoril tiež ľahší model, ktorý využíva pre pomoc pri pohybe nohy len káble. V každej verzii sa však ešte nájdu klady a zápory. „Som presvedčený, že musíme vykonať ešte veľa štúdií, aby sme vynašli naozaj ten najlepší spôsob,“ dodáva.
Jedna vec je však jasná. Využívanie robotické obleku v domácnosti, bez prítomnosti terapeutov po dobu 1 hodiny denne počas celého roka, by mohlo dať deťom jednoduchší prístup k potrebnej terapii, vďaka ktorej sa v neskoršom živote dokážu „postaviť na vlastné nohy“.