Videohry sú a boli perfektným médiom pre zobrazenie post-apokalyptických udalostí. Za predpokladu, že po kolapse civilizácie sa všetci priklonia k brutalite a zvieracím inštinktom, vyzerá násilie ako prirodzený pohon pre drámu. A nebudeme si klamať, videohry sú v násilí veľmi dobré.
V skutočnosti, zánik sveta v mnohých videohrách predstavuje len akúsi výhovorku. Výhovorku na to, prečo ste vytvorili svet s ničím iným, len s opakovaným násilím voči obludám, bez toho aby vás mohli zastaviť akékoľvek právne alebo sociálne obmedzenia.
Ako takéto hry vyzerajú
Takéto hry môžu byť obývané krutými robotmi alebo obrovským hmyzom a chrobákmi, ktoré sa snažia vyhubiť civilizáciu. No napriek tomu v nich prevažne vystupuje špecifický typ príšer – zombíci. Tí majú vo videohrách už pridelený status nepriateľov, ktorých bez váhania „zabíjame“, čo vytvára akciu, kedy musíme okamžite konať a dať naše inštinkty do pohybu.
Zombie hrou je napríklad Resident Evil – boj špeciálnych agentov proti zombíkom vytvorených vírusom tajnej spoločnosti. Táto hra je síce viac na námet „zabráňme apokalypse“ než post-apokalyptický žáner, no pravidlá sú stále rovnaké: každá malátna postava, ktorú na obrazovke vidíme, skončí nakoniec mŕtva.
V hre The Last of Us ovládate pašeráka menom Joel, ktorý musí prepašovať tínedžerku Ellie cez USA k preživším. Táto hra povzbudzuje hráča už od samého začiatku zavraždiť prakticky každého, koho uvidí – aj keď ešte nie je nakazený.
Zaujímavosťou je, že do laboratórií sa dostala aj multiplayer hra DayZ. V nej sa musia hráči obraňovať pred zombíkmi, no čo je dôležitejšie – taktiež pred ostatnými hráčmi. Vychádza najavo, že online hráči sú tou najväčšou hrozbou, pretože sú odhodlaní zabíjať sa navzájom len preto, aby získali zbrane a zásoby. Prvým pravidlom teda je: neverte nikomu.
V tomto sociologickom experimente sa zdalo, že nemilosrdná stratégia „najprv strieľaj a až potom sa pýtaj“ bola tá najlepšia, na ktorú ste mohli staviť. Správanie niektorých hráčov však priniesli nejaké tie humanistické záblesky: jeden hráč pod menom Dr Wasteland oddal svoj hrací čas hľadaniu zranených hráčov a poskytovaniu virtuálnej zdravotnej pomoci predtým, než vykrvácali.
Všetko má plusy aj mínusy
Či už teda hry obsahujú zombíkov, choroby alebo robotov, všetky majú spoločné to, že všetko je preč, už natrvalo. Žiadna post-apokalyptická hra nekončí nájdením lieku alebo porazením nepriateľov a vrátením sa do civilizovaného mestského života. Hry teda reprezentujú niektoré veci veľmi dobre (zombíci), iné zas nie (sociálny systém). Predpokladajú, že anarchický chaos je nekončiaci a tým poskytujú lepšie kinetické „ihrisko“ pre strieľajúceho hráča.
Čo si myslíte vy? Sú takéto akčné hry s námetom konca sveta zábavné a prebúdzajú vo vás akýsi útek pred realitou, kedy sa môžete vžiť do niečoho naozaj sci-fi alebo si naopak myslíte, že by sa im zišlo troška civilizovanejšieho dizajnu?