Nová doba prináša aj nové riešenia. Niektoré choroby, ktoré sa ešte do nedávna klasifikovali ako neliečiteľné, sú v súčasnosti riešiteľné. A ich počet pribúda.
Alzheimerovu chorobu každý pozná. Zväčša sa vyskytuje u starších ľudí a my ju berieme ako nežiadanú súčasť starnutia. Zdá sa však, že onedlho budeme schopní vyliečiť aj toto neurogeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k odumieraniu nervových buniek v niektorých častiach mozgu.
Vedci sa totiž domnievajú, že aj napriek chorobe sa spomienky nevymažú, len sa posunú „do ústrania“ a človek s touto poruchou si ich len nedokáže vybaviť. Spôsobujú to amyloidné plaky, ktoré sa u postihnutých pacientov hromadia v niektorých oblastiach mozgu, najmä v hipokampe (lat. hippocampus) a mozgovej kôre (lat. cortex cerebri). Lekári sa domnievali, že práve tieto plaky ničia neuróny (mozgové bunky), ktoré naše spomienky uchovávajú, no zdá sa, že pravda je úplne niekde inde.
Vedci z Kolumbijskej univerzity totiž vyskúšali niekoľko experimentov na myšiach trpiacich Alzheimerovou chorobou a zistili tak, že spomienky skutočne nemiznú. Ostávajú stále na svojom mieste, no pacient nie je schopný si ich vybaviť. To však nie je výsledok celého výskumu. Vedcom sa totiž tieto spomienky dokonca podarili obnoviť stimuláciou postihnutých neurónov, kde sú všetky spomienky v bezpečí uložené.
Skúmané myši boli naučené, že ak ucítia vôňu citrónu, dostanú elektrický šok. Po týždni vykonali experiment, ako si neželaný zážitok s citrónom pamätajú. Myši trpiace Alzheimerom si túto spomienku vybavovali oveľa horšie a pohľad do ich mozgov ukázal, že im načerveno svetielkujú úplne iné bunky, aké by mali.
Vedci následne vyskúšali postup optogenetiky a vyslali podnet modrým laserom na upravené nervové bunky, ktoré zas svietili nažlto a označovali tak uložené spomienky. Po ich stimulácii sa myši ako zázrakom spomenuli na nepríjemný zážitok s citrónom.
Zlou správou však je, že tento postup nemožno praktikovať u ľudských pacientov. Naše bunky totiž nereagujú na laserový lúč, ako tomu je u skúmaných zvierat. Aj napriek tomu však ide o prevratný objav, ktorý na základe zistenia, že spomienky ostávajú, možno v budúcnosti prinesie iné liečebné postupy či medikamenty.
