Slovenské domácnosti majú odložené obrovské množstvo peňazí, ktoré prakticky nepracujú. Ležia na bežných účtoch alebo v hotovosti a ich majitelia ich často považujú za najbezpečnejšiu formu rezervy. Pri rastúcom tlaku na verejné financie však práve tento balík začína priťahovať čoraz väčšiu pozornosť.
Podľa údajov, na ktoré upozorňuje ekonomický analytik Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne, držia Slováci približne 22 miliárd eur na bežných účtoch a v hotovosti. Ide o sumu, ktorá predstavuje významnú časť finančného majetku domácností.
Peniaze prakticky nezarábajú
Najväčším problémom nie je samotné sporenie. Finančná rezerva je pre domácnosť dôležitá. Rozdiel je v tom, kde peniaze zostávajú uložené. Bežné účty často ponúkajú nulový alebo minimálny úrok a hotovosť nezarába vôbec. Pri inflácii preto úspory postupne strácajú svoju reálnu kúpnu silu. Ak by ceny napríklad počas niekoľkých rokov rástli priemerne o tri percentá ročne, rovnakých 10-tisíc eur si neskôr kúpi citeľne menej tovarov a služieb.
Slováci sú zároveň v porovnaní so západnou Európou výrazne konzervatívnejší. Väčšiu časť finančného majetku držia v bankových vkladoch, zatiaľ čo investície do fondov, akcií či ďalších kapitálových nástrojov majú menšie zastúpenie.
Môže si po ne štát „prísť“?
Titulkové varovanie však treba vysvetliť. Neznamená to, že vláda môže jednoducho zobrať 22 miliárd eur z bankových účtov občanov. Peniaze na účtoch sú majetkom klientov a štát ich nemôže svojvoľne skonfiškovať. Odborníci upozorňujú skôr na nepriamy scenár. Pri potrebe ďalšej konsolidácie môže vláda meniť dane z finančných výnosov, pravidlá pre investovanie alebo zavádzať opatrenia, ktoré ovplyvnia spôsob, akým domácnosti so svojimi úsporami nakladajú.
Štát môže zároveň skúšať opačný prístup a motivovať ľudí, aby peniaze presunuli z bežných účtov do investícií. Takéto riešenia by mohli pomôcť financovať slovenské firmy, infraštruktúru alebo štátne dlhopisy a zároveň znížiť množstvo kapitálu, ktorý dnes zostáva prakticky nevyužitý.
Konsolidácia ešte nekončí
Práve stav verejných financií robí z témy úspor citlivú otázku. Slovensko už zaviedlo viacero konsolidačných opatrení a ani ďalšie roky pravdepodobne nebudú bez zásahov. Vláda musí ďalej znižovať deficit a hľadať nové príjmy alebo úspory vo výdavkoch.
To však automaticky neznamená pripravovanú „daň z úspor“. V súčasnosti nie je schválené opatrenie, ktoré by bežné bankové vklady Slovákov osobitne zdaňovalo alebo z nich štátu odvádzalo časť istiny.
