Intel začal predávať čipy, ktoré by za normálnych okolností skončili v koši. Procesory s drobnými výrobnými chybami z okrajov kremíkových waferov firma balí ako lacnejšie SKU a zákazníci si ich skupujú napriek nižšiemu výkonu. Za rastúcim dopytom stojí umelá inteligencia, ktorá vyčerpáva kapacity dodávateľského reťazca, píše BGR.
Na túto prax upozornil Ben Bajarin, analytik výskumnej firmy Creative Strategies, ktorý informáciu zverejnil na sociálnej sieti. Podľa neho Intel speňažuje výstup, ktorý by predtým odpísal ako odpad, a kupujúci sú napriek nedostatkom ochotní siahnuť aj po týchto čipoch.
Hlad po výpočtovom výkone začal pri grafických kartách. Dátové centrá ich potrebujú obrovské množstvá na paralelné výpočty, na ktorých umelá inteligencia stojí. Krátko nato sa napätie prenieslo na úložiská, kde ceny v niektorých prípadoch vyskočili o stovky percent. Teraz je na rade segment procesorov.
Procesory pritom súťažia o tú istú plochu na waferi ako grafické čipy a uprednostnenie výroby GPU automaticky znižuje dostupnosť CPU. Súčasne stúpa aj samotný dopyt po procesoroch, pretože pokročilejšie modely umelej inteligencie potrebujú výkonné CPU na koordináciu úloh, ako je samostatné pozorovanie, učenie a konanie.
Ako sa odpad mení na tržbu
Aby bolo jasné, čo Intel robí, treba sa pozrieť na samotnú výrobu. Procesory firma vyrába na veľkých kremíkových plátoch, kde každý wafer obsahuje stovky čipov. Výrobný proces nie je dokonalý a čipy na krajoch waferu majú vyššiu pravdepodobnosť drobných defektov. Môže ísť o malé odchýlky vo veľkosti tranzistorov alebo o mierne deformácie pri prenose vzoru. Aj na úrovni nanometrov tieto chyby vedú k nižším taktom alebo vyššej spotrebe energie.
Po narezaní waferu sa jednotlivé kúsky triedia podľa výkonu, čomu sa hovorí binning. Najlepšie kusy idú do prémiových procesorov, slabšie do strednej a nižšej triedy a najhoršie putovali na šrot. Aspoň donedávna.
Namiesto vyhadzovania čipov, ktoré nedosiahli ani najnižší výkonnostný prah, ich Intel teraz balí ako rozpočtové modely a posiela na trh. Firma tak nezlepšuje výnosnosť tradičnou cestou cez znižovanie nákladov či optimalizáciu výroby, ale zarába na produkcii, ktorú by predtým odpísala.
Za prvý štvrťrok 2026 Intel vykázal tržby 13,6 miliardy dolárov (zhruba 12,6 miliardy eur), čo je o viac ako miliardu nad očakávaniami trhu. Časť tohto prebytku ide podľa všetkého práve na vrub novej stratégie záchrany odpadu.
Znížené nároky kupujúcich
Prečo sú zákazníci ochotní horšie a menej výkonné čipy? Lacnejšie procesory boli pre výrobcov dlho problém. Často ležali na sklade, kým spotrebitelia čakali na zľavy vyšších modelov alebo si šetrili na strednú triedu. Prudký nárast dopytu spôsobený umelou inteligenciou tento vzorec zlomil. Pri nedostatku tovaru je čip, ktorý zákazník naozaj chce, často buď úplne nedostupný, alebo výrazne drahší.
Druhým faktorom rastu zisku sú vyššie priemerné predajné ceny. Intel vo svojom kvartálnom finančnom hlásení pre americkú komisiu SEC označil rast priemerných predajných cien za hlavný motor svojho rastu tržieb. Priemerné ceny len serverových procesorov stúpli o 27 % a 16 % rastu tržieb v segmente dátových centier pochádzalo výlučne z týchto cenových navýšení.
Zatiaľ nie je zrejmé, či ide o krátkodobý jav alebo o trvalejší posun v odvetví. Ťažko si však predstaviť, že by Intel takto výnosný kanál sám utlmil, najmä ak stavia na predpovede expertov, podľa ktorých výpočtové nároky umelej inteligencie ešte porastú s prechodom od trénovania modelov k ich praktickému nasadeniu.
