Od 1. januára 2027 vstúpi do platnosti jedna z najväčších zmien v oblasti podnikateľskej administratívy na Slovensku za posledné roky. Povinná elektronická fakturácia definitívne ukončí éru PDF faktúr zasielaných e-mailom a nahradí ich štandardizovanou, automatizovanou výmenou dát.
Zákon č. 385/2025 Z. z., schválený Národnou radou SR 9. decembra 2025, mení zákon o DPH a zavádza systém e-faktúr v jednotnom formáte XML/Peppol BIS, informuje poradenská spoločnosť EY.
Prečo sa mení spôsob fakturácie?
Zmena vychádza z európskej iniciatívy VAT in the Digital Age (ViDA), ktorú Európska rada schválila v marci minulého, a ktorá nadobudne účinnosť 14. apríla 2025. Jej cieľom je modernizovať systém výberu DPH, obmedziť daňové úniky a zjednotiť fakturačné pravidlá naprieč Európskou úniou.
Slovensko zavádza povinnú e-fakturáciu na tuzemské transakcie od roku 2027, teda ešte pred európskym termínom, ktorý je stanovený na rok 2030.
Primárnym zámerom je, aby finančná správa dostávala údaje z faktúr automaticky a v reálnom čase, teda bez toho, aby museli firmy podávať ďalšie výkazy. Leitner Leitner v tejto súvislosti dopĺňa, že povinnosť elektronicky oznamovať vybrané údaje z tuzemských dodaní tovarov a služieb finančnej správe nastupuje súčasne s povinnosťou vystavovať e-faktúry. V horizonte do 1. júla 2030 má nový systém nahradiť aj kontrolný výkaz k DPH.

Kto musí a kto nie
Systém má dva okruhy povinností, ktoré sa vzájomne líšia. Povinnosť vystavovať e-faktúry sa od 1. januára 2027 týka výlučne platiteľov DPH, a to pri tuzemských B2B transakciách, respektíve pri dodávkach tovaru alebo služieb inej zdaniteľnej osobe na Slovensku. Ide o každého platiteľa DPH bez ohľadu na veľkosť firmy, od veľkých korporácií až po remeselníkov, stavebných živnostníkov, IT dodávateľov či účtovníkov fakturujúcich inej firme.
Povinnosť prijímať e-faktúry je však širšia. Od januára budúceho roku musí byť schopná prijímať elektronickú faktúru každá právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, bez ohľadu na to, či je platiteľom DPH. Faktúry v B2C segmente, teda medzi firmou a bežným spotrebiteľom, zostávajú vo svojej súčasnej forme.
Digitálny poštár
Ústrednou technickou novinkou je inštitút takzvaného digitálneho poštára. Ide o certifikovaného komerčného poskytovateľa doručovacej služby, cez ktorého budú e-faktúry automaticky prúdiť od odosielateľa k príjemcovi. Digitálny poštár zároveň zabezpečuje automatizované odovzdanie údajov z faktúry Finančnej správe SR, čiže nahradí manuálne podávanie výkazov. Zoznam certifikovaných digitálnych poštárov je zverejnený na portáli Finančnej správy od 1. januára 2026 a bude sa priebežne dopĺňať.
Samotné účtovné softvéry nemusia byť certifikované. stačí, ak sú kompatibilné s predpísaným formátom a napojené na sieť digitálnych poštárov. Trh by mal ponúknuť riešenia pre firmy rôznych veľkostí, od plne integrovaných systémov cez jednoduché webové aplikácie až po riešenia podobné internet bankingu. Pre najmenších podnikateľov vzniklo aj open-source riešenie ako ukážka fungovania systému.
Napríklad kaderníčka, ktorá nie je platiteľkou DPH a obsluhuje výlučne bežných zákazníkov, nebude musieť e-faktúry vystavovať. Bude však povinná ich vedieť prijímať, napríklad za energie, telefón či prenájom priestorov. V praxi jej postačí registrácia u digitálneho poštára a jednoduchá aplikácia, vysvetľuje Podnikajte.sk.
Naproti tomu taký stavebný živnostník, ktorý je platiteľom DPH a fakturuje firmám, už bude povinný generovať faktúry v predpísanom formáte a odosielať ich cez digitálneho poštára. Ak jeho súčasný softvér túto funkcionalitu nepodporuje, bude musieť buď prejsť na nové riešenie, alebo využiť externý nástroj zabezpečujúci prepojenie. Väčšie firmy okrem technického riešenia upravia aj interné procesy, od schvaľovania faktúr po ich archiváciu.
Náklady a dobrovoľné testovanie
Výška nákladov závisí od zvoleného riešenia. Podľa skúseností zo zahraničia sa cena za jednu faktúru pohybuje od 0,05 do 0,50 eura, pričom niektorí poskytovatelia ponúkajú základné služby pre malé objemy bezplatne, takže to pre malých podnikateľov predstavuje skôr organizačnú ako finančnú zmenu. Štát pritom nebude poskytovať vlastné riešenie na vystavovanie a prijímanie faktúr; celý systém stojí na komerčných poskytovateľoch.
Dobrovoľné zapojenie do systému je podľa portálu podnikajte.sk možné od mája tohto roku. Kľúčové je však prechodné obdobie. Firmy, ktoré si systém otestujú vopred, sa vyhnú problémom pri povinnom zavedení od januára 2027. Za nedodržanie povinností hrozí podľa portálu Startitup.sk pokuta až do 100-tisíc eur.

Európa bez daňových podvodov
Elektronická fakturácia nie je len administratívnou zmenou, ale aj nástrojom na boj proti daňovým únikom. Podľa odhadov Európskej komisie dosahujú straty spôsobené podvodmi s DPH v EÚ ročne desiatky miliárd eur, pričom takzvaný „VAT gap“, teda rozdiel medzi očakávaným a skutočne vybraným DPH, dosiahol na Slovensku v posledných rokoch niekoľko stoviek miliónov eur.
Elektronická fakturácia s automatickým oznamovaním údajov v reálnom čase má tento priestor výrazne zúžiť. Iniciatíva ViDA tak smeruje k harmonizovanej celoeurópskej fakturácii do roku 2030, pričom Slovensko týmto krokom zaujíma miesto medzi krajinami, ktoré digitálnu transformáciu daňovej správy aktívne urýchľujú.

