Loď Orion s posádkou misie Artemis 2 dnes vstúpi do atmosféry rýchlosťou 30-násobne prevyšujúcou rýchlosť zvuku a pristane v Tichom oceáne pri pobreží San Diega približne o 2:07 v noci stredoeurópskeho času.
Orion v priebehu dňa neustále zrýchľoval smerom k Zemi. Ráno sa pohyboval rýchlosťou okolo 7 757 kilometrov za hodinu a od domovskej planéty ho delilo ešte zhruba 118-tisíc kilometrov. Z tejto rýchlosti musí loď spomaliť na necelých 28 km/h, aby posádka bezpečne dosadla na hladinu oceánu. Na palube sú astronauti NASA Reid Wiseman, Victor Glover a Christina Kochová spolu s Jeremym Hansenom z Kanadskej vesmírnej agentúry.
Návrat na Zem je zďaleka najnebezpečnejšou časťou celej deväťdňovej misie okolo Mesiaca. Pozostáva zo štyroch fáz, z ktorých každá musí prebehnúť presne podľa plánu.
1. fáza: Oddelenie servisného modulu
Približne dvadsať minút pred dosiahnutím horných vrstiev atmosféry sa posádková kabína oddelí od servisného modulu. Modul, ktorý skonštruovala Európska vesmírna agentúra (ESA) počas celej misie zabezpečoval Orionu energiu a pohon. Po oddelení sa modul dostane na trajektóriu, na ktorej pri vstupe do atmosféry zhorí.
Oddelenie obnaží tepelný štít kabíny. Zhruba štyri minúty po separácii kabína zapne malé riadiace trysky, aby sa od servisného modulu dostatočne vzdialila. Akákoľvek chyba počas tejto sekvencie by mohla ovplyvniť schopnosť kabíny zvládnuť extrémne teploty a sily pri vstupe do atmosféry.
2. fáza: Vstup do atmosféry pod presným uhlom
Kabína narazí na atmosféru rýchlosťou približne 38 405 km/h. Uhol vstupu musí byť dokonalý, pretože ak by bol príliš plytký, kabína sa od atmosféry odrazí späť do vesmíru. Príliš strmý uhol by zas mohol preťažiť tepelný štít a loď by pri zostupe zhorela.
Tolerancia je pritom minimálna. Vedúci letového riadenia misie Artemis 2 Jeff Radigan na brífingu uviedol, že okno pre správny uhol vstupu je menšie ako jeden stupeň a loď musí trafiť čo najpresnejšie stred tohto rozsahu. Hoci to teoreticky ponecháva nepatrný priestor na odchýlku, NASA s ním nepočíta.
„Nebudeme to obchádzať, musíme ten uhol trafiť správne. Inak návrat nebude úspešný,“ povedal Radigan.
3. fáza: Plazma a šesť minút bez spojenia
Obrovská rýchlosť spôsobí prudkú kompresiu vzduchu pred kabínou. Teplota na vonkajšom povrchu vystúpi až na 1 650 stupňov Celzia, kvôli čomu sa vesmírna loď obalí plazmou. Tento jav následne vyvolá šesťminútový výpadok komunikácie s riadiacim strediskom.
Tepelný štít Orionu je v tejto fáze doslova otázkou prežitia. Po bezposádkovej misii Artemis 1 inžinieri zistili, že veľké kusy štítu sa nerovnomerne odlúpili. Ak by sa to zopakovalo s posádkou na palube, astronauti by boli vystavení smrteľne vysokým teplotám. NASA spolu so spoločnosťou Lockheed Martin, hlavným dodávateľom Orionu, strávila posledné štyri roky opravou tohto problému.
4. fáza: Padáky a pristátie na hladine
Po skončení komunikačného výpadku kabína odhodí predný kryt a vypustí padáky. Stane sa to vo výške približne 6 705 metrov nad zemským povrchom. O minútu neskôr sa rozvinú tri hlavné padáky, ktoré kabínu spomalia na pristávaciu rýchlosť.
Ak všetko prebehne podľa plánu, záchranný tím vyzdvihne posádku z kabíny vrtuľníkom do dvoch hodín od pristátia. Astronauti poletia na loď USS John P. Murtha, kde absolvujú lekárske vyšetrenia a následne sa presunú na pevninu a odletia do Johnsonovho vesmírneho strediska NASA v Houstone v Texase.
