Dnešný štart misie Artemis II má byť prvým pilotovaným letom k Mesiacu po viac ako 50 rokoch. NASA do neho vkladá obrovské očakávania, no rovnako vysoké sú aj riziká. Ako upozorňuje Gizmodo, počas tejto náročnej cesty okolo Mesiaca existuje viacero scenárov, ktoré by mohli misiu vážne ohroziť, od problémov s motorickými manévrami až po nebezpečné slnečné počasie. Každý z nich by mohol ohroziť nielen budúcnosť programu Artemis, ale aj životy štvorčlennej posádky.
Chyba pri navedení na orbitu
Krátko po štarte sa loď Orion a horný stupeň ICPS oddelia od zvyšku rakety SLS. Práve ICPS potom vykoná prvý zážih, ktorý má udržať Orion na správnej trajektórii. Existuje síce len malá šanca, no ak by horný stupeň zlyhal a Orion by sa nedostal na plánovanú nízku obežnú dráhu Zeme, misia by sa mohla skončiť hneď po štarte. V takom prípade by loď mohla znovu vstúpiť do atmosféry a vrátiť sa na Zem.
Približne 49 minút po štarte má ICPS zvýšiť perigeum, teda najnižší bod orbity Orionu, do výšky 160 kilometrov nad Zemou. Následne má prísť ďalší zážih, ktorý loď zdvihne na vyššiu obežnú dráhu. Až potom sa ICPS definitívne oddelí a posádka bude mať asi 23 hodín na prípravu na let k Mesiacu.
Nepodarené navedenie k Mesiacu
Na druhý deň letu čaká Orion najdôležitejší motorický manéver celej misie. Loď musí vykonať zážih, ktorý ju nasmeruje na voľnonávratovú trajektóriu k Mesiacu. Práve tento manéver je kľúčový, pretože určuje, či sa Orion dostane na správnu dráhu a či sa neskôr bude vedieť prirodzene vrátiť späť k Zemi.
Ak by tento zážih zlyhal, následky môžu byť vážne. Orion by mohol zostať uviaznutý na vysokej obežnej dráhe Zeme, dostať sa na nesprávnu trajektóriu, ktorá Mesiac minie, alebo by musela byť misia predčasne ukončená návratom na Zem. NASA preto počíta s rôznymi núdzovými scenármi vrátane porúch motorov, výpadku kontaktu s riadením letu či ďalších systémových problémov, ktoré by mohli spôsobiť nesprávny smer letu.
Zlyhanie servisného modulu
Servisný modul Orionu je pre túto misiu absolútne zásadný. Dodáva elektrinu, pohon, tepelnú reguláciu, vzduch aj vodu, teda všetko, čo posádka potrebuje nielen na let k Mesiacu, ale aj na prežitie. Ak by zlyhal niektorý z jeho systémov, išlo by o veľmi vážny problém.
Jedným z kľúčových prvkov je energetický systém. Servisný modul má štyri solárne krídla, ktoré vyrábajú 11,2 kilowattu elektriny. Tá poháňa prakticky celú loď, od nabíjania batérií až po podporu života. Počas misie Artemis I sa síce vyrobilo viac energie, než sa čakalo, no jeden z napájacích modulov zaznamenal anomáliu. Inžinieri neskôr dospeli k záveru, že ju spôsobila chyba vyvolaná radiáciou. Ak by sa podobný alebo vážnejší problém zopakoval pri Artemis II, mohol by narušiť distribúciu energie a zasiahnuť systémy podpory života, avioniku alebo pohon.
Riziko však nie je len v napájaní. Zlyhať môže aj pohonný systém alebo podpora života. Pohon síce využíva 33 motorov rôznych úrovní, čo dáva lodi istú redundanciu, no nie všetky dokážu nahradiť hlavný motor pri veľkých zmenách trajektórie. Aj systém podpory života je vysoko redundantný, no v krajnom prípade úplného výpadku by posádka prišla o dýchateľný vzduch, čerstvú vodu, tepelnú reguláciu aj bezpečný tlak v kabíne.
Nebezpečné slnečné počasie
Počas celej desaťdňovej misie bude NASA pozorne sledovať aj Slnko. Silné prejavy slnečnej aktivity, ako sú erupcie triedy X alebo výrony koronálnej hmoty, by mohli narušiť systémy Orionu a zároveň predstavovať riziko pre bezpečnosť posádky.
Aj bez slnečného počasia sú astronauti vo vesmíre vystavení vyššej radiácii než na Zemi. Ak by počas Artemis II prišla silná slnečná erupcia alebo CME, dávka radiácie by sa dramaticky zvýšila. Orion síce disponuje tienením a senzormi na monitorovanie žiarenia, no silná udalosť by mohla ochranu prekonať. Ak by úroveň radiácie vo vnútri lode prudko vzrástla, astronauti by si museli vytvoriť improvizovaný úkryt z objemných predmetov uložených v kabíne.
Slnečné počasie by navyše mohlo spôsobiť aj technické poruchy, napríklad v komunikácii, navigačných senzoroch, palubných počítačoch alebo hardvéri na distribúciu energie.
Tepelný štít, ktorý nemusí zvládnuť návrat
Po oblete odvrátenej strany Mesiaca sa Orion začne vracať k Zemi. Pred vstupom do atmosféry sa oddelí posádkový modul od servisného modulu a odkryje sa tepelný štít. Ten má chrániť loď aj posádku pred extrémnymi teplotami pri návrate. Je navrhnutý tak, aby vydržal až 5 000 stupňov Fahrenheita, no podľa NASA má Orion pri zostupe čeliť maximálne teplotám okolo 3 000 stupňov.
Práve tu sa však v minulosti objavil problém. Po návrate Artemis I si inžinieri všimli, že sa z tepelného štítu odlamovali veľké kusy materiálu nerovnomerne. Ak by sa to zopakovalo aj pri Artemis II, posádka by mohla byť vystavená nebezpečne vysokým teplotám. NASA a Lockheed Martin počas štyroch rokov skúmali príčinu a dospeli k záveru, že problém spôsobilo hromadenie plynov vo vonkajšej ablatívnej vrstve štítu, ktoré sa pri návrate neodvetrali tak, ako mali.
Zlyhanie padákov pri dopade
Aj keby tepelný štít fungoval správne, návrat do atmosféry zostáva z pohľadu bezpečnosti posádky najrizikovejšou časťou celej misie. Okrem štítu tu totiž existuje aj možnosť, že sa správne nerozvinie padákový systém Orionu.
Sústava 11 padákov má počas poslednej fázy návratu spomaliť posádkový modul z rýchlosti 324 míľ za hodinu na približne 17 míľ za hodinu, aby nasledovalo mäkké pristátie do oceánu. Na samotné pristátie Orion využíva tri hlavné padáky, no bezpečne by mal zvládnuť dopad aj s dvoma. Ak by však zlyhali dva alebo viac, výsledkom by bol nebezpečný splashdown.
Všetky tieto situácie sú podľa Gizmodo nepravdepodobné scenáre najhoršieho prípadu. Nie sú však nemožné. NASA by Artemis II nespustila bez vysokej dôvery v misiu aj v bezpečnosť posádky. Zároveň však platí, že žiadny let do vesmíru nie je bez rizika a agentúra nedokáže predvídať každú anomáliu. O to viac bude celý svet dúfať, že veľký návrat ľudí k Mesiacu prebehne bez katastrofy.
Misia Artemis 2 štartuje krátko po polnoci. Štartovacie okno sa otvára 2. apríla o 0:24 stredoeurópskeho letného času.
