Najstarší dôchodcovia na Slovensku by sa mohli od januára 2027 dočkať výrazne vyššieho mesačného príjmu. Skupina poslancov Národnej rady SR navrhla doplniť zákon o sociálnom poistení tak, aby štát garantoval seniorom nad 90 rokov minimálnu výšku starobného dôchodku vo výške dvojnásobku súčasného minima, teda 824 eur mesačne.
Zmena by sa dotkla takmer 26-tisíc najstarších príjemcov dôchodku a pre štátny rozpočet by v prvom roku predstavovala výdavky vo výške 83 miliónov eur, informujú Správy STVR. Návrh už je v legislatívnom procese, no jeho schválenie závisí od rozhodnutia parlamentu a dohody s ministrom financií.
Aktuálny stav minimálneho dôchodku
V súčasnom stave dosahuje najnižší minimálny dôchodok po 30 odpracovaných rokoch výšku 412 eur mesačne. Nárok na minimálny dôchodok vzniká každému, komu vypočítaný dôchodok nedosahuje zákonom stanovenú hranicu. Štát ho v takomto prípade dorovná. Za každý ďalší rok poistenia sa suma mierne zvyšuje podľa zákonom stanovenej tabuľky.
Ako vysvetľuje Finančný Kompas, minimálny dôchodok je na Slovensku zavedený od 1. júla 2015 a jeho výška je naviazaná na životné minimum. Suma životného minima pre plnoletú osobu sa od 1. júla 2025 nachádza na úrovni 284 eur mesačne, čo pri zákonnom násobku 1,45 pri 30 rokoch poistenia zodpovedá minimálnemu dôchodku 412 eur. Je pritom nutné podotknúť, že na minimálny dôchodok nestačí 15 rokov poistenia, ako si niektorí myslia. Zákon vyžaduje minimálne 30 rokov poctivého platenia.
Koľko dostávajú najstarší Slováci?
Práve u najstarších seniorov sa naplno prejavuje zásadná a pomerne dlhodobá nerovnosť systému. Podľa dôvodovej správy k navrhovanému zákonu, na ktorú upozornil Startitup, poberalo ku koncu septembra minulého roku na Slovensku starobný dôchodok vo veku 90 a viac rokov 25 967 seniorov. Priemerná výška ich dôchodku pritom dosahovala len okolo 540 eur mesačne. To je výrazne menej, než je priemer pre celkovú dôchodcovskú populáciu.

Dôvodom je, že ľudia, ktorí dnes majú viac ako 90 rokov, pracovali a zarábali v období, kedy boli mzdy na Slovensku výrazne nižšie. Keďže výška dôchodku sa odvíja od celoživotného zárobku a výšky odvodov, títo seniori sú systémovo znevýhodňovaní oproti mladším ročníkom dôchodcov.
Na túto skutočnosť upozornila aj poslankyňa Simona Petrík (PS), ktorá uviedla, že ľudia nad 90 rokov sú dlhodobo diskriminovaní nízkymi dôchodkami práve z dôvodu nižších miezd v minulosti.
Čo navrhuje zákon?
Podstatou návrhu je nastolenie prostého pravidla. Seniorom, ktorí dovŕšia 90 rokov a ich dôchodok nedosahuje dvojnásobok minimálneho dôchodku, štát rozdiel dorovná. Pri súčasnej výške minimálneho dôchodku 412 eur by to znamenalo garantovanú sumu 824 eur mesačne, čo je zásadné prilepšenie. Pri súčasnom priemernom dôchodku 540 eur v rámci tejto skupiny seniorov by išlo o nárast zhruba o 284 eur mesačne.
Nárok na vyšší dôchodok by senior získal automaticky od mesiaca nasledujúceho po dovŕšení 90 rokov, ak jeho aktuálna penzia nedosahuje novú hranicu, nebude potrebné podávať žiadosť ani riešiť akúkoľvek administratívu. Návrh počíta aj s ľuďmi, ktorí 90 rokov dosiahli ešte pred účinnosťou zákona, aj tí by mali mať rovnaký nárok, čím sa odstráni časová nerovnosť medzi jednotlivými skupinami seniorov.
Poslanec Roman Michelko (SNS) naznačil, že po konzultácii s ministrom financií môže dôjsť k menšej korekcii výšky garantovanej sumy, no avizoval, že zvýšenie bude určite v stovkách eur, pričom spomenul hodnotu nad 250 eur mesačne.
Nebude to lacné
Hoci je správa o prilepšení pre zhruba 26-tisíc Slovákov potešujúca, je tu aj druhá strana mince, a to strana nákladov. Toto opatrenie, rovnako ako všetky jemu podobné, sa musí z niečoho zaplatiť.
Zdrojom, ako to už pri týchto opatrenia býva, bude štátny rozpočet. A nepôjde o lacnú záležitosť. Očakáva sa, že pomoc bude v prvom roku účinnosti (2027) predstavovať výdavky vo výške asi 83 miliónov eur. Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) napriek tomu vyjadril svoju podporu a uviedol, že podporí akékoľvek zvýšenie dôchodkov, najmä pre starších seniorov. Otázku financovania ale prenechal ministrovi financií.
Predseda Jednoty dôchodcov Slovenska Michal Kotian myšlienku v zásade privítal, no upozornil na jeden zásadný problém. Slovensko sa aktuálne nachádza v období fiškálnej konsolidácie, čo znamená, že každý ďalší výdavok navyše je obrovská záťaž. Nájsť 83 miliónov na podporu najstarších dôchodcov teda rozhodne nebude jednoduchá úloha.
Slovensko má v rokoch 2026 a 2027 záväzok znižovať deficit verejných financií, čo znamená, že každý nový záväzok v oblasti sociálnych výdavkov si vyžaduje (alebo by si aspoň mal vyžadovať) dôkladné posúdenie v kontexte celkového stavu verejných financií.
Zraniteľná skupina
Spoločensky je otázka dôchodkov seniorov nad 90 rokov mimoriadne citlivá, a to z viacerých dôvodov. Ako uviedol sám minister Tomáš, ľudia v tomto veku si prakticky nemôžu privyrobiť. Taktiež nemožno opomenúť smutnú skutočnosť, že značná časť tejto skupiny žije v domovoch sociálnych služieb, kde náklady na starostlivosť a pobyt výrazne presahujú ich súčasné príjmy.

Pre lepšiu predstavu, priemerná mesačná platba za pobyt v zariadení sociálnej starostlivosti sa (v závislosti od regiónu a typu zariadenia) pohybuje v rozmedzí 700 až 1 200 eur, čo pri priemernom dôchodku 540 eur nedosahuje ani minimálnu potrebnú sumu. Rozdiel teda musí doplatiť rodina z vlastného vrecka.
Čo bude ďalej?
Návrh zákona prešiel prvým čítaním v Národnej rade SR. Ak parlament zákon schváli, vstúpil by do platnosti od 1. januára 2027.
Necelých 26-tisíc seniorov vo veku 90 a viac rokov by tak mohlo už v prvom mesiaci nadchádzajúceho roka pocítiť zásadnú zmenu vo svojej finančnej situácii, a to bez akéhokoľvek administratívneho zaťaženia z ich strany.
Dobrá správa to nepochybne bude aj pre rodiny týchto seniorov. Garantovaný dôchodok vo výške 824 eur by mohol výrazne znížiť záťaž rodinných príslušníkov, ktorí v súčasnosti doplácajú na náklady starostlivosti o najstarších členov rodiny z vlastného vrecka.
Konečné rozhodnutie je teraz na parlamente a na dohode koaličných partnerov s ministrom financií.

