Pokiaľ aktívne sleduješ dianie na geopolitickej scéne, asi vieš, že svet momentálne čelí napätiu z de facto všetkých svetových strán. Kľúčovými aktérmi sú Spojené štáty, Rusko a Blízky východ, hoci nie všetci sú v tom dobrovoľne. A hoci sú od seba geograficky vzdialení, sú vzájomne prepojení. A dá sa povedať, že pokiaľ ide o silu slova, Spojené štáty jednoznačne dominujú.
Tie pritom nespomíname náhodou. Americké ministerstvo financií totiž vydalo nový dokument, ktorý prináša celkom nečakaný zvrat. Ide totiž o formálne povolenie pre predaj ruskej ropy, ktoré nahrádza a zároveň ruší predchádzajúcu dokumentáciu len z 12. marca, píše marketscreener na základe správy agentúry Reuters.
Povolenie je však časovo obmedzené (konkrétne platí do 11. apríla) a má ešte jednu podmienku. Dokument v súvislosti s ruskou ropou výslovne vylučuje transakcie so Severnou Kóreou, Kubou a Krymom. Pokiaľ ide o ostatné podmienky, tie ostávajú nezmenené.
Trumpova administratíva teda pokračuje v dočasnej politike uvoľňovania tlaku na ruský ropný export a robí tak v momente, keď globálny trh s ropou zažíva jeden z najhorších cenových šokov za posledné roky.

Kedy to všetko začalo
Dá sa povedať, že kľúčovým momentom, bez ktorého by povolenie na predaj ruskej ropy zrejme neprišlo, bol 28. február. Vtedy americké a izraelské sily spustili operáciou Epic Fury, teda koordinovanú vojenskú kampaň zameranú na iránske vojenské a jadrové kapacity.
Tento krok však nezostal bez vážnych dôsledkov, ktoré postihli aj štáty, ktoré do konfliktu nie sú priamo zapojené. Tým hlavným je faktické uzavretie Hormuzského prielivu, úzkej námornej cesty medzi Iránom a Ománom, cez ktorú za normálnych podmienok prúdi zhruba 20 percent globálnej spotreby ropy a zemného plynu.
Portál Axios uvádza, že priemerné ceny benzínu v USA vzrástli od vypuknutia konfliktu o 17 percent, pričom analytici varovali, že ak bude prieliv uzavretý dlhšie, ceny nafty dosiahnuť 4,50 až 5 dolárov za galón (3,8 litra). IG Group zároveň upozorňuje, že cena ropy Brent sa v marci 2026 priblížila k 120 dolárom za barel, čo je úroveň, ktorú naposledy videli trhy pred viac ako tromi rokmi.
Asi sa niet čo čudovať, že situácia sa okamžite v plnej sile prejavila po celom svete. Dokonca aj severoázijské ceny LNG sa viac ako zdvojnásobili, zatiaľ čo QatarEnergy pozastavil produkciu vo svojom kľúčovom závode Ras Laffan.
Tri povolenia za dva týždne
Uvoľnenie tlaku na ruský ropný sektor neprebehlo naraz, šlo o postupnú eskaláciu. Prvé povolenie z 5. marca 2026 bolo vydané pre Indiu a týkalo sa ruskej ropy naloženej na tankeroch k danému dátumu, s platnosťou do 5. apríla. Reagovalo konkrétne na vysoké ceny, ktoré značne komplikovali logistiku pre krajiny závislé od ruského exportu.
Povolenie z 12. marca, označované ako General License 134, rozšírilo výnimku z Indie na celý svet. Minister financií Scott Bessent ho odôvodnil tým, že opatrenie „neposkytne výrazný finančný benefit ruskej vláde, keďže tá väčšinu príjmov z energií čerpá z daní vymeraných v momente ťažby, nie pri predaji“.
Podľa Euronews práve toto rozšírenie vyvolalo kritiku ako od spojencov, tak aj od časti Kongresu. Vydanie novej verzie povolenia (19. marca) s explicitným vylúčením Severnej Kórey, Kuby a Krymu je odpoveďou práve na obavy, že z výnimky budú ťažiť aj tí, ktorí “si to nezaslúžia”.
USA ruší sankcie, hoci fungujú
Zaujímavé na celej tejto situácii je aj to, že sankcie voči ruskému ropnému sektoru, ktoré Spojené štáty v poslednej dobe výrazne presadzovali, fungovali lepšie ako kedykoľvek predtým.
Príjmy Kremľa z ropy a plynu v januári tohto roka klesli na 393 miliárd rubľov (zhruba 4 miliardy eur). Pre porovnanie, rok predtým z týchto produktov zarobil až 1,12 bilióna rubľov (približne 11,5 miliardy eur), čo znamená medziročný pokles o viac ako 60 percent. Analytická platforma KSE Institute odhaduje, že celkové príjmy Ruska z exportu ropy by mohli klesnúť zo 160 miliárd dolárov (asi 138 miliárd eur) v minulom roku na 115 miliárd dolárov (približne 99 miliárd eur) v tomto roku.

Špeciálny vyslanec EÚ pre sankcie David O’Sullivan v rozhovore pre The Guardian vo februári celkom optimisticky prehlásil, že ekonomika Ruska sa blíži k bodu neudržateľnosti. Analýza Bloombergu z toho istého mesiaca zároveň upozornila, že ruské ministerstvo hospodárstva zvažuje zníženie prognózy rastu HDP za rok 2026 z 1,3 percenta na 0,7 až 1 percento.
No práve v tomto momente, keď sankcie začali skutočne zaberať, Trumpova administratíva vydala výnimky, ktoré tento tlak čiastočne zmierňujú.
Rusko sa teší, Európa sa obáva
Pochopiteľne, ruská vláda uvoľnenie sankcií privítala s otvorenou náručou. Berie ich ako pozitívny signál a okamžite vyzvala Washington k ďalším krokom.
Pre Kremeľ nové dokumenty pritom neznamenajú len ekonomický benefit. Práveže je preň dôležitejšia skôr samotná skutočnosť, že Spojené štáty už nie sú tak neoblomné, teda že ustupujú od sankčného kurzu. Dôvodom je, že ide o dôležitý faktor aj v kontexte prebiehajúcich mierových rokovaní o Ukrajine.
Magazín The New York Times v analýze z 13. marca označil rozhodnutie za geopolitické víťazstvo Ruska, keďže prišlo v čase, kedy stúpajúce ceny ropy plnia ruskú pokladnicu. A ako asi vieš, tieto prostriedky slúžia na ďalšie financovanie vojny.
Čo sa stane po 11. apríli
Tá najväčšia skúška ale zrejme ešte len príde, konkrétne po 11. apríli, kedy má výnimka skončiť. Pokiaľ Hormuzský prieliv zostane aj po tomto dátume uzavretý alebo čo i len čiastočne nepriepustný, nemožno vylúčiť, že ďalšie úľavy na seba nenechajú dlho čakať.

Naopak, ak sa situácia na Blízkom východe upokojí a ceny ropy klesnú, vytvorí sa priestor na návrat prísnejšej, respektíve reštriktívnej politiky, ktorú Trump preukázateľne preferuje.
Na záver stojí za zmineku, že samotné povolenia zatiaľ ceny výrazne nestlačili. Ropa Brent zotrvala vysoko nad 90 dolármi aj po ich vydaní, keďže hlavným cenovým faktorom ostávajú geopolitické riziká, nie objem dostupnej ruskej ropy. Celá séria povolení tak zatiaľ vystupuje skôr ako gesto dobrej vôle než ako efektívny nástroj na tlmenie cien energií.

