Hoci aktuálne zažívame už tretiu konsolidáciu, štátne systémy vedia byť voči občanom aj pomerne štedré. Ak sa vám napríklad stane úraz či iná nečakaná udalosť, ktorá vám znemožní pracovať, štát vám umožňuje čerpať práceneschopnosť, respektíve PN-ku. Samozrejme, tá má svoje podmienky, ktoré síce nie je úplne náročné dodržať, no napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí im neprikladajú prílišnú dôležitosť. A to sa rozhodne nemusí vyplatiť, čo dokazujú aj údaje, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa.
Sociálna poisťovňa uzavrela rok 2025 s výsledkom, ktorý nemá za posledné štvrťstoročie obdobu. Priemerné percento práceneschopnosti kleslo na 3,1 percenta, čo je historicky najnižšia hodnota od roku 2000.
Zaujímavejší je však boj proti fiktívnym PN-kám, ktorý sa rozbehol na začiatku roka 2025 na základe novej legislatívy a priniesol verejným financiám úsporu a dodatočné príjmy vo výške takmer 140 miliónov eur.
Tvrdšie pravidlá
Kľúčovou zmenou, ktorá stojí za výsledkami, bola nová zákonná právomoc posudkových lekárov priamo ukončiť neopodstatnenú práceneschopnosť. Pred rokom 2025 mohli posudkoví lekári PN-ky len kontrolovať a odporúčať ich ukončenie, no konečné slovo mal ošetrujúci lekár.
Táto medzera v systéme zásadne obmedzovala efektivitu kontrol. Vďaka novej legislatíve sa však situácia zmenila. Posudkový lekár môže PN priamo zastaviť v momente, keď ju považuje za medicínsky neodôvodnenú.
Okrem rozšírených právomocí poisťovňa posilnila aj samotnú kontrolnú činnosť, zlepšila prístup k zdravotným údajom a prehĺbila spoluprácu s inými inštitúciami. Výsledok bol viditeľný už v prvých mesiacoch. Podľa Sociálnej poisťovne bola od januára do konca mája minulého roka každá desiata PN-ka ukončená rozhodnutím posudkového lekára alebo na jeho podnet.
Celkové čísla
Celkový objem PN-iek v roku 2025 dosiahol necelých 35,5 milióna kalendárnych dní. Pre porovnanie, v roku 2024 to bolo viac ako 39 miliónov dní. Rozdiel teda presahuje 3,5 milióna dní, ako informuje Štandard. Priemerné percento PN kleslo z takmer 3,5 percenta v roku 2024 na 3,1 percenta v roku 2025, čo predstavuje medziročný pokles o 11,38 percenta.
Sociálna poisťovňa v roku 2025 spolu vyplatila takmer 1,4 milióna PN-iek, konkrétne 1 374 810. Priemerne mesačne išlo o 114 568 dávok v priemernej výške 454,86 eura.
Ako sa tých 140 miliónov delí
Úspora verejných financií vo výške takmer 140 miliónov eur predstavuje kombináciu nižších výdavkov a vyšších príjmov. Treba mať na pamäti, že keď poistenec nie je na PN-ke, poisťovňa neplatí nemocenské, no zamestnanec naďalej pracuje a odvádza dane a odvody. Tým sa efekt znásobuje.
Konkrétne rozloženie je nasledovné: takmer 70 miliónov eur tvorí priama úspora na nižších výdavkoch na dávku nemocenské. Ďalších viac ako 43 miliónov eur predstavujú zaplatené odvody na sociálne poistenie, viac ako 18 miliónov eur odvody na zdravotné poistenie a viac ako 8 miliónov eur dane.
Ako zdôraznil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, tieto prostriedky môžu byť následne využité pre tých, ktorí nemocenské dávky skutočne potrebujú.
Neprehliadnite
Fiktívne PN-ky boli vážnym problémom
Slovensko patrilo dlhodobo k európskym krajinám s relatívne vysokou mierou práceneschopnosti. Ministerstvo financií v analytickej štúdii z roku 2024 uvádza, že výdavky Slovenska na práceneschopnosť a invaliditu v tomto období dosiahli takmer 2 miliardy eur.
Systém bol pritom nastavený celkom neefektívne, takže jeho zneužitie nebolo zrovna náročná. Ošetrujúci lekár vystavil PN-ku a de facto nikto nemal priamu právomoc toto rozhodnutie zvrátiť. Výsledky za rok 2025 sú teda priamym dôkazom toho, že neopodstatnená PN-ka (či je zneužívanie) nebola marginálnym javom, ale systémovým problémom.
Zároveň však platí, že nie každá dlhodobá PN-ka je automaticky fiktívna. Slováci boli v roku 2025 práceneschopní menej často, pričom tí, ktorí skutočne ochoreli, boli na PN-ke rekordne dlho. Priemerná dĺžka jednotlivej PN-ky teda neklesá proporcionálne s ich počtom, čo naznačuje, že sprísnená kontrola reálne odfiltrovala skôr krátkodobé a neopodstatnené práceneschopnosti, nie vážne ochorenia.
Pribudli ďalšie opatrenia
A výsledkami za rok 2025 to zrejme nekončí. Práveže od 1. januára 2026 pribudli ďalšie kontrolné mechanizmy. Nová právna úprava rieši konkrétnu praktiku, ktorou sa niektorí poistenci snažili obísť rozhodnutie posudkového lekára tým, že krátko po ukončení PN-ky posudkovým lekárom si nechali vystaviť novú, a to bez toho, aby sa ich zdravotný stav zjavne zmenil.
Od januára 2026 platí, že ak chce ošetrujúci lekár vystaviť novú PN v období siedmich pracovných dní po tom, ako ju pri predchádzajúcej PN ukončil posudkový lekár, potrebuje na to jeho súhlas.
Pravidlá PN a postihy za nedodržanie pravidiel
Kontrolu dodržiavania liečebného režimu vykonáva Sociálna poisťovňa sedem dní v týždni vrátane víkendov a sviatkov. Poistenec je povinný zdržiavať sa na adrese nahlásenej ošetrujúcemu lekárovi a dodržiavať časy vychádzok, ktoré mu lekár povolil. Od 1. januára 2026 platí nové rozloženie výplaty dávok: zamestnávateľ hradí náhradu príjmu počas prvých 14 dní PN-ky, pričom Sociálna poisťovňa nastupuje s nemocenskou dávkou od 15. dňa.
Zamestnávatelia môžu o kontrolu požiadať elektronicky cez služby Sociálnej poisťovne. Stačí uviesť dôvod podozrenia, napríklad že zamestnanca videli počas PN-kyna verejnom podujatí. Kontrolóri overia, či sa poistenec zdržiava na nahlásenej adrese a dodržiava liečebný režim. Nezastihnutie však automaticky neznamená postih. Poistenec má 8 pracovných dní na ospravedlnenie neprítomnosti.
Ak poistenec ospravedlnenie nepredloží alebo sa preukáže porušenie liečebného režimu, Sociálna poisťovňa mu môže nemocenské znížiť alebo odňať spätne od dátumu porušenia. Za porušenie liečebného režimu môže poisťovňa uložiť pokutu do výšky 170 eur, zatiaľ čo v závažnejších prípadoch zámerného podvodu môže vec skončiť trestným oznámením.
