Slovinsko vstúpilo do histórie ako prvá krajina Európskej únie (EÚ), ktorá v reakcii na globálnu energetickú krízu zaviedla prídelový systém pohonných hmôt, píše britská BBC. Vodičov zo susedných krajín, predovšetkým z Rakúska, lákajú výrazne nižšie regulované ceny palív. A práve tento záujem spôsobuje kolaps na tamojších čerpacích staniciach. Dôvodom opatrenia je pritom ten istý ako pri slovenskom “ochrannom” modeli, a síce vojna na Blízkom východe.
Spúšťač energetickej krízy
Celý rad udalostí odštartovali vojenské útoky Spojených štátov a Izraela na Irán, po ktorých nasledoval séria odvetných útokov Teheránu na spojenecké krajiny a obchodné lode v Perzskom zálive.
Úžina Hormuz, ktorou prechádza približne 20 percent svetového námorného obchodu s ropou, sa ocitla v centre napätia. Ako informoval portál Al Jazeera, bezprostredne po začiatku útokov vzrástla cena ropy Brent o 9 percent a americká ropa WTI o 8,6 percenta.
Situácia sa ďalej zhoršovala. V polovici marca podľa Euronews cena ropy opäť prekonala hranicu 100 dolárov za barel, pričom Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) bezprecedentne uvoľnila zo strategických rezerv 400 miliónov barelov ropy. Ani to ale nestačilo na upokojenie trhov. Irán navyše pohrozil útokmi na ekonomické centrá a banky prepojené so záujmami USA a Izraela, čo situáciu na trhoch ďalej destabilizovalo.
Európa v cenovom šoku
Európske krajiny pocítili nárast cien palív okamžite. Konkrétne Rakúsko v priebehu jediného týždňa zaznamenalo nárast cien benzínu a nafty v priemere o 17,1 percenta, pričom pri nafte bol skok ešte výraznejší, keďže dosiahol až 21,36 percenta. Za ním nasledovalo Poľsko s nárastom 15,2 percenta a Nemecko s 14,7 percentami.
Slovinsko sa v tomto porovnaní ocitlo na opačnom konci rebríčka. Ceny tu vzrástli len minimálne, keďže štát pohonné hmoty reguluje od roku 2022. Liter benzínu Euro-super 95 je v Slovinsku zastropovaný na úrovni 1,47 eura, liter nafty na 1,53 eura. Pre porovnanie, v Rakúsku sa cena benzínu blíži k 1,80 eura a nafta k 2 eurám za liter. Pochopiteľne, tento cenový rozdiel sa stal magnetom pre vodičov z celého regiónu, výsledkom čoho bola takzvaná “palivová turistika”.
Čerpacie stanice praskali vo švíkoch
Inak povedané, v záujme ušetriť si to zahraniční vodiči namierili do Slovinska, aby natankovali za nízke ceny. Samozrejme, nešlo o malé množstvá. Polovica nádrže by sa im nevyplatila, a tak nezriedka tankovali aj na neskôr, čo vytvorilo obrovský tlak na zásoby slovinských čerpačiek.
Tento fenomén sme zaznamenali aj u nás na Slovensku, kde je benzín tiež lacnejší ako u susedov. Zatiaľ čo predtým chodili Slováci tankovať do Poľska či Česka, teraz je to naopak. Aj u nás pritom došlo na opatrenia, ktoré majú palivovej turistike zabrániť. Podobne reagovalo aj Maďarsko.
Neprehliadnite
Slovinsko na tom bolo podstatne horšie ako my. Niektoré čerpacie stanice dokonca dočasne vyčerpali svoje zásoby. Jeden z kamionistov pri hraničnom priechode Šentilj na severe krajiny pre miestne médiá povedal, že niečo podobné nikdy predtým nezažil.
Stavom sa začali zaoberať aj politici. Konkrétne rakúsky pravicový politik Herbert Kickl, predseda Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), zverejnil fotografiu kolóny áut s rakúskymi značkami čakajúcich pred slovinskou čerpacou stanicou. Situáciu pritom využil na domácu politickú kampaň.
Prídelový systém
Ako uvádza Reuters, spoločnosť MOL, ktorá prevádzkuje čerpacie stanice v celom regióne, reagovala vlastným opatrením. Konkrétne zaviedla limit 30 litrov na jedno tankovanie.
Slovinská vláda však stanovila vlastný limit. Súkromní vodiči si môžu natankovať najviac 50 litrov denne, podniky a poľnohospodári až 200 litrov. Dodržiavanie limitov kontrolujú priamo zamestnanci čerpacích staníc. Vláda teda nestavia technologické bariéry, ale spolieha sa na manuálnu kontrolu obsluhy. Zároveň vyzvala prevádzkovateľov staníc, aby pre zahraničných vodičov zavádzali ešte prísnejšie obmedzenia.
Pochopiteľne, toto opatrenie vyvolalo u Slovincov obavy, že zásoby palív sú v kritickom stave, a teda že onedlho nebudú mať čo tankovať. Premiér Robert Golob však víkendovom vyhlásení ubezpečil verejnosť, že slovinské zásoby palív sú plné a k reálnemu nedostatku nedôjde. Prídelový systém je preventívnym opatrením, nie reakciou na fyzickú krízu zásob.
Prínos, alebo strata?
Slovinská spoločnosť na prílev „palivových turistov“ reaguje rôzne. Niektorí Slovinci vnímajú situáciu ako záťaž, keďže dlhé fronty a prázdne nádrže citeľne narúšajú ich každodenný život. Niektorí však v nej vidia nečakanú hospodársku príležitosť. Mnoho Rakúšanov si z lacného tankovania robí celodenný výlet, navštevuje miestne reštaurácie a obchody. Príjmy z tohto „vedľajšieho cestovného ruchu“ môžu čiastočne kompenzovať nepohodlie, ktoré cudzí vodiči spôsobujú.
Čo odkleplo Slovensko?
Konkrétne na Slovensku máme nastavený trochu iný systém, hoci jeho účel je totožný s tým slovinským, a síce ochrana domácich spotrebiteľov. Máme nastavené dvojité ceny nafty, čo znamená, že zahraniční motoristi u nás tankujú drahšie ako my, teda domáci.
Nateraz ide o dočasné, presnejšie 30-dňové opatrenie. Počas tohto obdobia vodiči so zahraničnou poznávacou značkou platia za liter nafty 1,826 eura, čo zodpovedá priemeru cien v susedných krajinách, presnejšie Česku, Poľsku a Rakúsku. To je zhruba o pätinu vyššia suma, než akú platia slovenskí motoristi.
Toto opatrenie sa však dostalo do nepriaznivej pozornosti Európskej komisie, ktorá ho považuje za diskriminačné a porušujúce európske právo. EÚ totiž stojí na viacerých princípoch, jedným z ktorých je jednodtný trh. To znamená, že pre všetkých majú platiť rovnaké podmienky, v tomto prípade ceny.
Keďže opatrenie porušuje tento princíp, Komisia pohrozila Ficovej vláde právnymi krokmi. Premiér sa nateraz postihov nebojí, keďže opatrenie je iba 30-dňové, pričom zásah Komisie by trval celé mesiace až roky. Tento proces totiž pozostáva z viacerých krokov, ktoré sú časovo náročné na vypracovanie. Inak povedané, než by došlo na zásah, opatrenie by už neplatilo.
Fico ale avizoval, že ak sa situácia neupokojí, je možné, že sa opatrenie predĺži. V takom prípade by už Komisia mohla mať relevantný dôvod na zásah (hoci ho má aj teraz, len čas jej nehrá do kariet). Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
