Hoci sa predpokladalo, že pôjde o bleskovú operáciu, napätie na Blízkom východe pretrváva aj v druhej polovici marca. A to je veľký problém. Toto napätie totiž priamo zahŕňa blokovanie Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovým tranzitným bodom pre ropu. A keď je ropy málo, ceny rastú. No žiaľ, netýka sa to len priamo suroviny, ale aj iných kľúčových produktov, ktoré sú s ňou úzko prepojené. Výnimkou nie je ani plyn.
Konkrétne v Európe dochádza k pomerne prudkému rastu cien zemného plynu, čo je zlá správa aj pre Slovensko, pretože práve burzové ceny z tohto obdobia budú kľúčovou súčasťou výpočtu regulovaných cien plynu pre domácnosti na budúci rok.
Inými slovami, aj keď slovenské domácnosti necítia okamžitý efekt výpadku dodávok, konflikt napokon predsa len pocítia, a to na faktúrach, ktoré im začnú chodiť od januára budúceho roku. Odborníci pritom dôrazne upozorňujú, že dôležité nebude len to, na akú úroveň ceny vyskočili po prvotnom šoku, ale najmä to, ako dlho zostanú na tejto hrozivo vysokej úrovni. Práve dĺžka krízy rozhodne o tom, aký silný dopad sa napokon pretaví do regulovaných cien.
Odtrhnutie od doterajšieho trendu
Podľa spravodajstva TA3 sa ceny plynu na burzách od októbra do konca februára vyvíjali priaznivo a pohybovali sa nižšie než úroveň, z ktorej sa počítali regulované ceny pre tento rok.
Situácia sa zmenila až po eskalácii konfliktu, konkrétne po útokoch na Irán a obmedzení dodávok cez Hormuzský prieliv, kedy ceny skokovo narástli nad 50 eur za MWh a onedlho prekonali aj 60 eur za MWh.
Podobný obraz potvrdzujú aj externé trhové dáta. Agentúra Reuters už na začiatku marca napísala, že benchmark európskeho plynu na holandskom uzle (TTF) vyskočil po obavách z narušenia prepravy cez Hormuz o viac než 50 percent a prekročil 48,66 eura za MWh. Portál Trading Economics neskôr potvrdil ešte horší scenár: ceny sa na začiatku marca pohybovali už nad hranicou 60 eur za MWh.
To môže byť veľký problém, pokiaľ ide o určovanie budúcoročných cien. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pri výpočte tohtoročných regulovaných cien pracoval s priemernou cenou komodity 37,218 eura za MWh, pričom ešte do posledného februárového týždňa sa trhové ceny držali len v pásme 26 až 35 eur za MWh.
Prečo je Hormuzský prieliv taký dôležitý?
Už od začiatku sa očakávalo, že konflikt na Blízkom východe bude mať rozsiahle následky. Slováci však aspoň v kútiku duše dúfali, že tento rozsah nebude siahať za naše hranice. No žiaľ, želania zostali nenaplnené. Plyn je zdroj, ktorý má úzku väzbu na geopolitické konflikty. Aj Európa je napojená na globálny trh so skvapalneným zemným plynom, pričom Hormuzský prieliv patrí medzi jeho najcitlivejšie body.
Pre lepšie porozumenie, cez Hormuz preteká približne 20 percent svetového obchodu s LNG. Ak sa preprava cez tento koridor dlhšie komplikuje, trh začne okamžite započítavať vyššie riziko výpadku dodávok, najmä z Kataru, ktorý patrí medzi kľúčových vývozcov.
Reuters pritom upozornila, že ak sa tok cez Hormuz zastaví na celý mesiac, ceny plynu by podľa odhadov Goldman Sachs mohli vyskočiť až k 74 eurám za MWh. Dôvodom je, že rast cien nie je vždy iba výsledkom výpadku. Stačí už neistota, keďže trhy sa prispôsobujú nielen tomu, čo sa už deje, ale aj tomu, čo sa môže stať. A práve to je dôvod, prečo plyn zdražuje.
Neprehliadnite
Mechanizmus regulácie
Pre slovenských odberateľov je kľúčové to, ako sa počítajú regulované ceny. Konkrétne ceny plynu pre domácnosti na rok 2027 sa určia na základe priemerných trhových cien komodity na nemeckej burze za obdobie od 1. októbra 2025 do 30. júna 2026. To znamená, že dnešné vysoké ceny s najväčšou pravdepodobnosťou budú mať priamy vplyv na tento vzorec.
Inak povedané, nestačí sledovať len to, či sa ceny v niektorý deň dostali nad 60 eur za MWh. Dôležité je, koľko týždňov alebo mesiacov sa na tejto úrovni udržia. Čím dlhšie bude trvať napätie, tým vyšší priemer môže napokon vstúpiť do výpočtu budúcoročných účtov za plyn.
To je zároveň dôvod, prečo sa odborníci vyhýbajú jednoduchým odhadom. Jednorazový výkyv by mal menší dopad než dlhšie obdobie drahého plynu. Ak by sa však kríza pretiahla cez veľkú časť jari či dokonca začiatok leta, dopad na cenotvorbu pre rok 2027 by už mohol byť veľmi citeľný.
Dodávky sú zatiaľ stabilné
Dobrou správou je aspoň to, že Slovensku zatiaľ nehrozí prerušenie dodávok. Hovorca SPP Ondrej Šebesta pre TA3 potvrdil, že podnik má zazmluvnené dostatočné zdroje zemného plynu, a to z Ruskej federácie aj od ďalších európskych dodávateľov, pričom má zároveň rezervované aj potrebné prepravné kapacity smerom na Slovensko.
Spoločnosť teda deklaruje, že má schopnosť zabezpečiť plynulé dodávky ako pre domácnosti, tak aj pre veľkých priemyselných klientov. Zároveň uvádza, že v zásobníkoch má ešte približne 5 TWh plynu, čo považuje za nadštandardnú úroveň.
Základný problém však pretrváva. Ak sa komodita na trhu dlhodobo predraží, vyššie náklady sa skôr či neskôr musia premietnuť do cien. Práve preto dnes analytici hovoria, že hlavným rizikom nie je fyzická nedostupnosť plynu, ale jeho cena. Aj pri dostatku kontraktov a diverzifikácii dodávateľov môže byť plyn drahší, ak sa na svetovom trhu zvýši riziková prirážka a Európa bude musieť súťažiť o LNG za horších podmienok.
Európske zásobníky na tom nie sú najlepšie
Stav zásobníkov na Slovensku je teda priaznivý, no žiaľ, to isté sa nedá povedať v ponímaní celej Európy. Aby sme boli konkrétnejší, európske zásobníky plynu majú byť v súčasnosti naplnené len na necelých 30 percent, čo znamená, že zásoby plynu v regióne sú aktuálne na najslabšej úrovni od roku 2022 (za toto obdobie).
To komplikuje aj vyhliadky na letné mesiace, keď sa zásobníky zvyčajne plnia v rámci prípravy na nadchádzajúcu vykurovaciu sezónu, respektíve najbližšiu zimu. Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský upozornil, že ak bude plyn s dodávkou na leto drahší než plyn na zimu, dôjde k oslabeniu ekonomickej motivácie na uskladňovanie. To by mohlo viesť k tomu, že Európa vstúpi do ďalšej vykurovacej sezóny s nepríjemne nízkou rezervou.
Takýto scenár by mal širšie dôsledky než len drahší plyn pre domácnosti. Vyššie ceny by mohli zvýšiť tlak na infláciu, zhoršiť situáciu priemyslu a prinútiť vlády pokračovať v dotáciách, ktoré sú drahé pre verejné financie.
Ďalšia záťaž pre verejné financie
V tomto bode tak vstupuje do hry aj politika. Keďže v roku 2027 nás čakajú ďalšie voľby, možno očakávať, že Ficov kabinet bude chcieť aj naďalej tlmiť ceny energií prostredníctvom energopomoci. Ak by však došlo k nárastu cien, táto pomoc by musela byť ešte štedrejšia, čo by znamenalo výraznejší finančný tlak na štátny rozpočet, ktorý už tak má veľmi ďaleko od ideálneho stavu.
Vláda na tento účel pre rok 2026 viac než 400 miliónov eur. Ďalšie správy z minulého roka hovorili o sume približne 385 až 435 miliónov eur na cielenú pomoc pre väčšinu domácností. Takýto prístup síce krátkodobo chráni domácnosti, no nezbavuje krajinu závislosti od vývoja na trhu.
Ak by drahý plyn pretrval dlhšie, vláda by stála pred nepríjemnou voľbou, a to buď nechať ceny rásť, alebo znovu nájsť stovky miliónov eur na kompenzácie. Pochopiteľne, tieto kompenzácie by pre nás neboli zadarmo. Museli by sme si ich riadne zaplatiť, a to pravdepodobne cez vyššie odvody a dane, čo sú opatrenia, ktoré nám priniesli posledné tri vlny konsolidačných opatrení.
