Slovensko na čerpacích staniciach zaviedlo systém dvojitých cien nafty. Funguje to pomerne jednoducho. Vodiči so slovenskou poznávacou značkou tankujú za domáce regulované ceny, kým vodiči so zahraničnou ŠPZ platia výrazne viac. Pochopiteľne, tento systém sa okamžite dostal do pozornosti Európskej komisie, ktorá toto opatrenie označila za „vysoko diskriminačné“ a avizovala právne kroky.
Prečo?
Toto opatrenie vychádza z aktuálnej situácie na trhu s pohonnými látkami. Po vypuknutí vojny na Blízkom východe prudko vzrástli svetové ceny ropy, čo sa premietlo do cien palív v celej Európe. Slovensko sa v tomto kontexte zaradilo medzi krajiny s najlacnejšou naftou v EÚ.
To malo nechcený vedľajší efekt. Podľa STVR začali vodiči najmä z Poľska vo veľkom objeme tankovať naftu na Slovensku, čo vyvolalo tlak na zásoby a znevýhodnilo domácich spotrebiteľov.
Ficova vláda preto rozhodla o zavedení 30-dňového obmedzenia. Počas tohto obdobia vodiči so zahraničnou poznávacou značkou platia za liter nafty 1,826 eura, čo zodpovedá priemeru cien v Česku, Poľsku a Rakúsku. TA3 informuje, že ide o sumu zhruba o pätinu vyššiu, než aká platí pre slovenských vodičov. Domáci vodiči zostávajú chránení pred výkyvmi trhu, avšak otvorená diskriminácia na základe štátnej príslušnosti priamo odporuje princípom jednotného trhu EÚ.
Brusel sa vyhráža právnymi krokmi
Reakcia Európskej komisie prišla bez otáľania. Hovorca EK Ricardo Cardoso na tlačovej konferencii 24. marca 2026 uviedol, že Komisia opatrenie „zobrala na vedomie“ a považuje ho za „vysoko diskriminačné a v rozpore s právom EÚ“. Hovorkyňa Rüya Perinceková rovnaké stanovisko zopakovala aj v písomnej reakcii pre agentúru TASR, pričom rovnaké vyjadrenie zaslalo aj slovenské Zastúpenie EK.
Hoci je pochopiteľné, že štát chce podporiť občanov, a to hlavne v období, aké zažívame práve teraz, opatrenia tohto charakteru nesmú ani diskriminovať na základe štátnej príslušnosti, ani narúšať integritu jednotného trhu.
Komisia už avizovala, že podnikne „primerané právne kroky“ na zabezpečenie dodržiavania pravidiel EÚ a zdôraznila, že členské štáty by v takýchto otázkach nemali konať jednostranne. Ide teda o jasné politické a právne varovanie, nie o diplomatický signál.
Je otázne, či stihne zasiahnuť
Otázkou zostáva, či má Brusel reálnu šancu zabrániť opatreniu skôr, než uplynie jeho 30-dňová platnosť. Premiér Robert Fico pred zavedením systému vyhlásil, že právne kroky Komisie nepredpokladá: „Je to na 30 dní. 30 dní je príliš krátky čas na to, aby bolo možné spustiť nejaké infringementy,“ uviedol podľa denníka Trend.
Z procesného hľadiska má Fico v tomto bode čiastočnú pravdu. Konanie o porušení povinností podľa práva EÚ (infringement) je zdĺhavý proces s viacerými fázami. Komisia najskôr formálne upozorní členský štát, následne vydá odôvodnené stanovisko a až potom môže vec postúpiť Súdnemu dvoru EÚ.
Neprehliadnite
Celý proces trvá bežne mnoho mesiacov až rokov. Krátkodobé opatrenie s vopred stanoveným dátumom exspirácie teda môže skutočne skončiť skôr, než sa rozbehnú formálne právne mechanizmy. To však neznamená, že Komisia je bezmocná. V počiatočnej fáze môže požadovať vysvetlenie alebo úpravu opatrenia, pričom samotné verejné odsúdenie krok politicky zaťažuje.
Navyše do hry vstupuje faktor, ktorý pôvodný 30-dňový horizont mení. Fico totiž uviedol, že v prípade pokračovania vojny a s ňou spätého napätia nemôže vylúčiť predĺženie mimoriadneho opatrenia. Pochopiteľne, čím dlhšie by opatrenie trvalo, tým väčší priestor by mala Komisia na razantnejšiu reakciu.
Slovensko nie je jediné
Slovensko nie je prvou krajinou, dokonca ani v strednej Európe, ktorá zvolila takéto opatrenie na ochranu domácich spotrebiteľov. Susedné Maďarsko zaviedlo identický systém dvojitých cien počas energetickej krízy v roku 2022, kedy regulované ceny platili len pre autá s maďarskými ŠPZ. Zahraniční vodiči, vrátane Slovákov, platili trhové ceny.
Aj vtedy Európska komisia spustila voči krajine infringement a Orbánová vláda nakoniec od systému upustila. Urobila to však aj z toho dôvodu, že rafinéria MOL varovala pred problémami so zásobovaním, keďže na čerpacích staniciach sa tvorili rady áut.
Táto skúsenosť však Maďarsku nezabránila siahnuť po rovnakom nástroji znova. Orbánova vláda aj tentokrát zaviedla cenový strop, konkrétne v kontexte nadchádzajúcich parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 12. apríla. Pre vozidlá s maďarskou ŠPZ platí maximálna cena 595 forintov za liter benzínu (1,53 eura) a 615 forintov za liter nafty (1,58 eura).
Podľa Seznam Zprávy platí regulovaná cena pre maďarské ŠPZ na všetkých staniciach v krajine bez rozdielu, teda u MOL aj zahraničných sietí ako OMV či Orlen.
Rovnaký nástroj aj konflikt
Slovensko tak zas a znova zdieľa s Maďarskom postoj, ktorý je tŕňom v oku Európskej komisie. Dva stredoeurópske štáty v priebehu jedného mesiaca zaviedli rovnaký mechanizmus z podobného dôvodu, teda chrániť domácich vodičov pred zdražovaním palív v súvislosti s geopolitickými otrasmi.
Slovensko odôvodňuje krok „palivovou turistikou“ z Poľska, Maďarsko zasa výpadkom ruských dodávok cez ropovod Družba od januára 2026.
To stavia Komisiu do ťažkej pozície. Ak nezasiahne ani v jednom prípade, vysiela signál, že pravidlá jednotného trhu sú v krízových situáciách nepovinné. Ak zasiahne razantne, čelí obvineniam z ignorovania reálnych ťažkostí domácností.
