Ruská ropa zažíva jeden z najrýchlejších cenových obratov v novodobej histórii. Ešte v januári 2026 sa ruská ropná zmes Urals predávala na úrovni okolo 40 dolárov za barel, no v polovici marca cena doručenia do indických prístavov vystrelila na rekordných 98,93 dolára za barel, čo je nárast o takmer 70 percent za menej ako tri týždne.
Za touto zmenou stojí vojenský konflikt medzi USA, Izraelom a Iránom, ktorý vypukol 28. februára 2026 a ochromil prepravu ropy cez Hormuzský prieliv. Rusko, ktoré ešte donedávna muselo ropu predávať so strmými zľavami kvôli západným sankciám, sa náhle ocitlo v pozícii kľúčového dodávateľa pre ázijské trhy. Vyššie príjmy z ropy priamo posilňujú ruskú vojnovú pokladnicu v čase, keď vojna na Ukrajine stále pokračuje.
Od diskontov k prémii
Pred vypuknutím konfliktu obchodovala ruská Urals s diskontom až 12 dolárov pod hodnotou North Sea Dated, kľúčového globálneho benchmarku pre fyzickú ropu, ako uvádza Business Insider s odvolaním sa na analytikov Rystad Energy.
Obrat nastal bezprostredne po začiatku iránskeho konfliktu. Podľa SP Global sa Urals doručovaný do Indie historicky prvýkrát vyšplhal na prémiu 5 dolárov nad Brent. The Moscow Times pritom informoval, že cena Urals v Indii sa priblížila k 100 dolárom za barel a v porovnaní so stavom spred začiatku konfliktu vzrástla o takmer 40 dolárov, čiže zhruba o 70 percent.
Ruský vicepremiér Alexander Novak to vo štvrtok 26. marca potvrdil: „Dnes, keď je na trhu nedostatok, je o našu ropu záujem a zľavy sa znížili. V niektorých prípadoch predávame dokonca s prémiou.“
Podľa Trading Economics cena Urals k 25. marcu klesla na 96,31 dolára za barel, teda mierne z marcových maxím, no stále o 66,5 percenta vyššia ako pred mesiacom. Situácia pritom naďalej zostáva volatilná. Vo štvrtok 26. marca sa cena vyšplhala o 4,61 percenta, keďže trhy reagovali na správy o pochybnostiach ohľadom prímerí v Iráne. Cena ropy môže (a aj bude) teda ďalej rásť aj klesať v závislosti od vývoja konfliktu.
Kľúčová tepna je stále uzavretá
Koreňom celého obratu je de facto uzavretie Hormuzského prielivu. Od vypuknutia konfliktu koncom februára Irán ohrozuje tankerovú dopravu v prielive, cez ktorý tečie zhruba pätina celého svetového morského obchodu s ropou.
Tankerová prevádzka sa takmer zastavila, čo zasiahlo dodávky ropy z Saudskej Arábie, Iraku, Kuvajtu a Spojených arabských emirátov smerujúce predovšetkým na ázijské trhy. QatarEnergy navyše prerušil prevádzku najväčšieho svetového exportného terminálu skvapalneného zemného plynu po iránskom dronovom útoku, čo zasiahlo aj trh so skvapalneným zemným plynom.
Analytici z Rystad Energy konštatujú, že mimo Perzského zálivu je jedinou krajinou s dostatočnými voľnými kapacitami práve Rusko, ktorého ťažba je komerčne obnoviteľná relatívne rýchlo, ak to podmienky umožnia.
Analytička Paola Rodriguez-Masiu z Rystad Energy pritom varovala, že „globálny ropný systém už nie je schopný absorbovať šoky tak, ako to dokázal pred tromi týždňami.“
IEA uvoľňuje rezervy
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odpovedala na krízu nevídaným rozhodnutím. Ako informuje agentúra Reuters, 11. marca 2026 IEA oznámila, že členské krajiny uvoľnia zo strategických zásob 400 miliónov barelov ropy, čo je historicky najväčšie takéto opatrenie v dejinách organizácie.
Pre porovnanie, pri ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 IEA uvoľnila 182 miliónov barelov. Spojené štáty sa zaviazali prispieť 172 miliónmi barelov, Japonsko 80 miliónmi. Analytici však upozorňujú, že 400 miliónov barelov predstavuje len niekoľkodňovú spotrebu na globálnej úrovni. Členské krajiny IEA denne spotrebujú zhruba 45 miliónov barelov. Uvoľnenie rezerv teda môže zmierniť krátkodobé výkyvy, no dlhodobý výpadok z Hormuzského prielivu nedokáže plnohodnotne nahradiť.
Neprehliadnite
Z dna na vrchol
Paradoxom je, že ešte nedávno ruské príjmy z ropy vyzerali veľmi zle. Príjmy federálneho rozpočtu z dane na ropu a plyn sa v marci očakávali o 52 percent nižšie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, teda na úrovni 520 miliárd rubľov (6,4 miliardy dolárov). Bloomberg tiež informoval, že Rusko vo februári zarobilo z vývozu ropy iba 9,5 miliardy dolárov, čo bol najslabší výsledok od začiatku vojny na Ukrajine.
No ceny sa odvtedy dramaticky zmenili. Podľa analytika Juliána Lea príjmy z ruského ropného vývozu narástli na 270 miliónov dolárov denne v porovnaní so 135 miliónmi dolárov denne v januári. Ruský federálny rozpočet bol pritom zostavený s predpokladom ceny Urals na úrovni 59 dolárov za barel. Súčasná cena túto hodnotu výrazne prevyšuje, čo priamo pomáha financovaniu vojnových výdavkov.
Ruský prezident Vladimir Putin však napriek tomu vyzýva na opatrnosť: „Musíme zostať rozumní a obozretní. Trhy, ktoré sa dnes otočili jedným smerom, sa zajtra môžu obrátiť opačne.“
Sankcie a cenový strop
Situáciu komplikuje regulačný rámec. EÚ ešte vo februári 2026 znížila cenový strop na ruskú ropu prepravovanú po mori na 44,10 dolára za barel, pričom predchádzajúci strop bol 47,60 dolára. Na tomto pozadí je dnešná cena Urals výrazne nad stropom, čo obmedzuje možnosť využívať západné lodné a poisťovacie služby pri preprave ruskej ropy.
Podľa Modern Diplomacy náklady na prepravu tankera z Baltského mora výrazne stúpli. Cena jedného nákladu Urals z prístavu Primorsk sa pohybovala okolo 54 miliónov dolárov oproti 35 miliónom dolárov vo februári, čo uberá časť ziskov z vyšších cien,
USA pritom vydali obmedzené výnimky zo sankcií pre niektoré dodávky ruskej ropy, čo ďalej zmenilo obchodné toky a umožnilo Rusku preniknúť na trhy, kde predtým čelilo prekážkam.
