Nový emisný systém ETS2 patrí medzi najcitlivejšie európske opatrenia najbližších rokov, pretože sa dotkne vykurovania budov aj cestnej dopravy. Práve preto je ľahké politicky na ňom zbierať body. Problém je, že samotný bojkot Slovensko pred systémom neochráni. Môže však spôsobiť niečo iné, že krajina sa na zmenu pripraví neskoro a ľudia prídu o čas aj peniaze, ktoré mali zmierniť jej dosahy.
ETS2 už nie je len bruselský nápad na papieri. Ide o schválený systém, ktorý rozšíri cenu uhlíka aj na palivá používané v budovách, doprave a časti menšieho priemyslu. Európska komisia stále štart novinky naplánovala na rok 2027, no zároveň výslovne uvádza aj možnosť posunu na rok 2028 pri výnimočne vysokých cenách plynu alebo ropy.
Aj preto je predstava, že Slovensko ETS2 jednoducho zablokuje, skôr politickým sloganom než realistickým scenárom. Systém sa prijíma na úrovni celej EÚ a jedna krajina ho sama nezastaví. To, čo však ovplyvniť vie, je vlastná pripravenosť. Európska komisia už v novembri 2025 otvorila voči Slovensku infringement pre netransponovanie pravidiel ETS2.
Inak povedané, Ficova vláda sa nedostala do sporu s Bruselom preto, že by vedela systém zastaviť, ale preto, že meškala s vlastnou prípravou.
Ficove správanie môže ľudí stáť reálne peniaze
ETS2 nevznikol len ako ďalšia záťaž pre ľudí. Súčasne s ním bol vytvorený Sociálno-klimatický fond, ktorý má od roku 2026 do roku 2032 mobilizovať 86,7 miliardy eur na pomoc zraniteľným domácnostiam, doprave a malým firmám.
Európska komisia uvádza, že fond má financovať napríklad renovácie budov, čistejšie vykurovanie, dostupnejšiu dopravu aj dočasnú príjmovú pomoc. Aby krajiny tieto peniaze dostali, musia mať pripravené vlastné sociálno-klimatické plány a premietnuť pravidlá ETS2 do svojho práva.
Pre Slovensko pritom nejde o drobné. Analýza Inštitútu environmentálnej politiky uvádza, že Slovensko má zo Sociálno-klimatického fondu vyčlenených približne 1,5 miliardy eur, teda asi 265 eur na obyvateľa. Ak by sa štart ETS2 posunul na rok 2028, suma by klesla na necelých 1,3 miliardy eur. Vláda, ktorá sa tvári, že chráni ľudí pred zdražovaním, tak zároveň riskuje, že krajina príde o časť nástrojov, ktoré mali zdražovanie tlmiť.
Zdraženie by prišlo aj tak, len by sme nedostali pomoc
To však neznamená, že obavy z ETS2 sú vymyslené. Nie sú. Rovnaká analýza IEP pripomína, že pri cene uhlíka 60 eur za tonu by sa cena benzínu a nafty mohla zvýšiť v priemere o 6 až 12 eurocentov na liter a náklady na vykurovanie fosílnymi palivami by pre časť domácností narástli o desiatky až stovky eur ročne. Problém preto nie je v tom, že by ľudia nemali mať z čoho obavy. Problém je v tom, že politické gesto samo osebe tieto náklady neodstráni.
Najrozumnejšia stratégia preto nie je tváriť sa, že Slovensko ETS2 jednoducho stopne. Oveľa dôležitejšie je pripraviť kompenzácie, investície a pravidlá tak, aby domácnosti a firmy neostali zaskočené. Bojkot bez plánu totiž neznamená ochranu. Znamená len to, že ak systém príde, Slovensko pri ňom bude stáť nepripravené a s menším priestorom pomôcť ľuďom, ktorí to pocítia najviac.
