Slovensko sa ocitlo vo vážnom spore s Európskou komisiou. Zatiaľ čo vláda premiéra Roberta Fica bojuje s pretrvávajúcou ropnou krízou spôsobenou prerušením dodávok cez ropovod Družba, Brusel skritizoval Bratislavu za zavedenie dvojakých cien motorových palív na čerpacích staniciach. Fico reagoval ostrou kritikou a označil list Komisie za politicky nehorázny, pričom obvinil Brusel z uprednostňovania záujmov Ukrajiny pred záujmami členského štátu EÚ.
Už dvojmesačná kríza
Táto kríza má pritom konkrétny začiatok. Dodávky ruskej ropy cez južnú vetvu ropovodu Družba smerujúce na Slovensko a do Maďarska boli prerušené koncom januára 2026 v dôsledku ruského útoku na ukrajinskú infraštruktúru. Ministerstvo hospodárstva síce spočiatku počítalo s rýchlym obnovením dodávok, no k nemu nedošlo ani v plánovanom termíne 4. marca.
Prerušenie sa tak z pôvodne predpokladaných niekoľkých dní pretransformovalo na viac ako dvojmesačný výpadok, a to bez potvrdenia skutočného rozsahu poškodenia ropovodu či konkrétneho termínu obnovenia prevádzky.
Vláda preto ešte vo februári vyhlásila stav ropnej núdze. Kabinet rozhodol o uvoľnení 250-tisíc ton ropy zo Správy štátnych hmotných rezerv vo forme pôžičky pre bratislavskú rafinériu Slovnaft. Táto rezerva mala pokryť minimálne jeden mesiac prevádzky rafinérie v optimalizovanom režime, pričom Slovnaft sa zaviazal požičanú ropu vrátiť najneskôr do 30. septembra 2026.
Rafinéria zároveň zložila bankovú záruku vo výške účtovnej hodnoty zapožičaných zásob. Ropovod Družba pritom zásobuje Slovensko ruskou ropou od čias Sovietskeho zväzu a jeho prípadné dlhodobé odstavenie by si vyžiadalo zásadnú reorientáciu celého dodávateľského reťazca rafinérie.
Dvojaké ceny palív
Práve využívanie štátnych ropných rezerv sa stalo právnym základom pre ďalší kontroverzný krok vlády, a síce zavedenie dvojakých cien motorových palív. Vláda v druhej polovici tohto mesiaca prijala na dobu 30 dní opatrenie obmedzujúce predaj nafty a o týždeň neskôr rozhodla, že vozidlá so zahraničnými evidenčnými číslami budú na slovenských čerpacích staniciach platiť vyššiu cenu, konkrétne cez 2 eurá za liter.
Vláda tento krok obhájila tým, že rafinéria spotrebúva ropu vo vlastníctve slovenských daňových poplatníkov a je preto správne, aby z nižšej ceny profitovali predovšetkým domáci vodiči. Stojí za zmienku, že toto opatrenie nemá na Slovensku historický precedens a ide o výnimočnú reakciu na mimoriadnu situáciu.
Pochopiteľne, reakcia Európskej komisie na seba nenechala dlho čakať. Ako informoval denník Pravda, Brusel zaslal Bratislave oficiálny list, v ktorom označil zavedenie rozdielnych cien za diskriminačné opatrenie odporujúce právu Európskej únie.
Komisia si zároveň vyhradila právo využiť všetky dostupné prostriedky na zvrátenie tohto rozhodnutia, vrátane formálneho začatia konania pre porušenie práva EÚ. Hovorca Komisie pritom upozornil, že je opatrenie diskriminačné, ešte pred zaslaním a doručením tohto listu.
Neprehliadnite
Fico sa hnevá, vraj je to nehoráznosť
Premiér Fico na brífingu 30. marca odpovedal na kritiku z Bruselu s mimoriadnou ostrosťou. Podľa správ portálu noviny označil list Komisie za politicky nehorázny a za prejav dvojakého metra voči Slovensku.
Podľa jeho slov ide o jasné uprednostňovanie záujmov Ukrajiny pred záujmami členského štátu EÚ, čo poškodzuje ekonomické záujmy Slovenska, Maďarska i celého stredoeurópskeho regiónu. Premiér priamo podotkol, že keby ropovod Družba fungoval, k zavedeniu akýchkoľvek obmedzovacích opatrení by vôbec nemuselo dôjsť.
V tomto bode však kritika neskončila. Ďalej spochybnil schopnosť predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej vymôcť od ukrajinskej strany povolenie pre inšpekčný tím EÚ, ktorý by na mieste preveril skutočný rozsah poškodenia ropovodu, informuje spravodajský portál TASR.
Otvorene vyjadril presvedčenie, že Komisia a prezident Volodymyr Zelenskyj konajú v koordinácii. Situáciu pokladá za o to vážnejšiu, že v delegácii EÚ čakajúcej na Ukrajine na povolenie návštevy absentujú zástupcovia Slovenska a Maďarska, teda krajín, na ktoré kríza dopadá najsilnejšie. Požiadavka inšpekcie je podľa Fica minimálnym predpokladom pre akékoľvek ďalšie kroky v riešení tejto situácie.
Aby toho nebolo málo, ďalej naznačil, že Európska komisia by mohla mať záujem na zhoršení ekonomickej a sociálnej situácie na Slovensku s cieľom oslabiť aktuálnu vládu pred parlamentnými voľbami, ktoré by sa mali konať v priebehu budúceho roku. Vláda vraj urobí všetko pre to, aby sa takýto scenár nenaplnil, a teda sa bude voči tomuto prístupu aktívne brániť.
Napokon potvrdil, že nebude podporovať urýchlený vstup Ukrajiny do Európskej únie. Podľa neho bude musieť Kyjev splniť všetky štandardné kritériá na členstvo tak, ako to museli urobiť ostatné kandidátske krajiny. Toto vyhlásenie zapadá do širšieho kontextu Ficovej zahraničnej politiky, ktorá sa dlhodobo vymedzuje voči ukrajinskému naratívu, ktorý presadzuje väčšina členských štátov EÚ.
Rokovania pokračujú zásoby sa dopĺňajú
Ministerka hospodárstva Denisa Saková, ktorá sa taktiež zúčastnila brífingu, podrobnejšie priblížila aktuálnu situáciu so zásobami. Do pondelka 30. marca Slovnaft spotreboval zo štátnych rezerv približne 105-tisíc ton z pôvodne uvoľnených 250-tisíc ton. Rafinéria si spolu s materskou spoločnosťou MOL medzitým zabezpečila náhradné dodávky ropy z viacerých krajín, konkrétne z Líbye, Saudskej Arábie a Nórska, a to v celkovom objeme približne dvoch miliónov ton, pričom viac ako polovica z tohto množstva zostáva na Slovensku. Zapožičané štátne zásoby by mala rafinéria postupne vrátiť v priebehu prvej polovice apríla.
Saková zároveň podľa TA3 potvrdila, že Slovensko bude zavedenie dvojakých cien palív obhajovať v rokovaniach s Európskou komisiou. Kľúčovým argumentom zostáva fakt, že ide o ropu vo vlastníctve štátu, nie komerčnú komoditu nakúpenú na voľnom trhu.
