Niektoré misie sa najlepšie vysvetľujú cez technológie, iné cez historický význam. Artemis II sa dá veľmi dobre pochopiť aj cez čísla. NASA sa pri nej po viac než polstoročí chystá poslať ľudí za nízku obežnú dráhu Zeme a obletieť Mesiac. Ak všetko pôjde podľa plánu, pôjde o jeden z najväčších momentov modernej kozmonautiky.
Tu sú najdôležitejšie čísla, ktoré definujú návrat ľudstva k hlbokému vesmíru.
19 474 dní
Približne toľko dní uplynie od posledného okamihu, keď sa ľudia vydali za nízku obežnú dráhu Zeme. Naposledy sa to stalo počas programu Apollo v decembri 1972. Artemis II má tento historický pôst ukončiť a znovu poslať astronautov smerom k Mesiacu.
39,1 meganeewtonu
Takýto ťah vyvinie raketa Space Launch System pri štarte. Ide o momentálne najsilnejšiu operačne nasadenú raketu na svete. Už pri bezpilotnej misii Artemis I ukázala, aké extrémne sily dokáže vytvoriť, a štartovacia plošina to pocítila naplno.
2,78 milióna litrov
Približne toľko kvapalného vodíka a kyslíka potrebuje hlavný stupeň SLS. Práve práca s týmto palivom patrí medzi najnáročnejšie časti príprav, keďže vodík je technicky náročný na skladovanie aj manipuláciu a pri Artemis programe už viackrát spôsoboval problémy s únikmi.
4,2 miliardy dolárov
Na minimálne takejto úrovni odhadoval americký Úrad generálneho inšpektora NASA cenu jedného štartu SLS. Práve náklady patria medzi najčastejšie kritizované body celého programu Artemis. Ambície NASA sú obrovské, no rovnako veľká je aj cenovka.
1,1 milióna kilometrov
Toľko by mala štvorčlenná posádka počas približne desaťdňovej misie celkovo preletieť. Trajektória povedie okolo Mesiaca a späť k Zemi. Orion sa pritom dostane asi 7 400 kilometrov za odvrátenú stranu Mesiaca a od Zeme sa vzdiali približne na 400-tisíc kilometrov.
Práve táto vzdialenosť má prekonať rekord Apolla 13 a posunúť Orion ďalej, než sa kedy dostala loď s ľudskou posádkou.
714 dní
Taký je súčet skúseností troch členov posádky z predchádzajúcich pobytov vo vesmíre. Reid Wiseman, Victor Glover a Christina Koch už majú za sebou dlhé misie na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Jeremy Hansen z Kanady bude vo vesmíre prvýkrát, no rovno pri jednej z najočakávanejších výprav posledných desaťročí.
20 až 30 milisievertov
Približne takú dávku radiácie môže každý člen posádky počas misie dostať. Orion sa vydá za ochranný štít magnetického poľa Zeme, takže astronauti budú čeliť podstatne drsnejšiemu radiačnému prostrediu než na nízkej orbite. V prípade silnej slnečnej udalosti má však loď chrániť posádku tak, aby sa dávka držala pod núdzovými limitmi NASA.
50 minút
Na tak dlho môže Orion stratiť spojenie so Zemou pri lete za Mesiacom. Ide o prirodzený dôsledok toho, že lunárne teleso zablokuje rádiový signál. Počas tohto úseku bude mať posádka aj autonómne systémy lode väčšiu zodpovednosť, pretože pomoc zo strediska nebude okamžite dostupná.
33 motorov
Orion sa pri manévrovaní v hlbokom vesmíre spolieha na mimoriadne komplexný pohonný systém. Európsky servisný modul nesie hlavnú pohonnú jednotku, pomocné motory aj trysky pre jemné orientačné manévre. Bez tejto sústavy by nebolo možné presne vykonať oblet Mesiaca ani bezpečný návrat.
0 pristátí
Artemis II na Mesiaci nepristane. Je to testovacia pilotovaná misia, ktorej cieľom je preveriť loď, systémy a prácu posádky pri lete k Mesiacu a späť. Aj bez pristátia však pôjde o obrovský míľnik. NASA si na tejto misii overí všetko podstatné pred ďalšími výpravami, ktoré už majú cieliť aj na lunárny povrch.
1 650 stupňov Celzia
Takýmto teplotám bude pri návrate čeliť tepelný štít Orionu. Loď vstúpi do atmosféry rýchlosťou približne 40-tisíc kilometrov za hodinu, čo z návratu robí jednu z najkritickejších fáz celej misie. Práve tepelný štít patrí medzi komponenty, ktoré NASA po Artemis I dôkladne analyzovala.
20 minút
Približne za takýto čas má Orion spomaliť z hypersonickej rýchlosti až na pokojné pristátie do Tichého oceánu. Kľúčovú úlohu pri tom zohrá 11-padákový systém, ktorý postupne stabilizuje a spomalí kapsulu do bezpečného dosadnutia na hladinu.
Misiu môžete sledovať naživo priamo na YouTube.
