Slovenský daňový systém sa od apríla vráti k mechanizmu, ktorý si podnikatelia môžu pamätať z minulej dekády. Ministerstvo financií SR sa rozhodlo zareagovať na pretrvávajúce snahy organizovaných skupín o neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov DPH, a to zavedením preventívnej finančnej bariéry. Podľa informácií portálu Správy STVR je hlavnou motiváciou štátu snaha zabrániť vstupu podvodných subjektov do systému DPH už v samotnom zárodku.
Takzvaná zábezpeka má fungovať ako filter, ktorý oddelí legitímne podnikateľské zámery od špekulatívnych firiem, ktoré fungujú výlučne za účelom karuselových podvodov.
Pol milióna pre rizikové firmy
Nová legislatíva ukladá daňovému úrad silnú právomoc. Pri posudzovaní žiadosti o registráciu budú úradníci skúmať nielen samotnú firmu, ale aj jej pozadie, teda širšie aktivity, ktoré sa s ňou spájajú. Pokiaľ vyhodnotia žiadateľa ako rizikového, môžu podmieniť vydanie osvedčenia platiteľa DPH zložením finančnej hotovosti alebo bankovej záruky, teda zmienenej zábezpeky.
Suma sa bude určovať individuálne, predovšetkým podľa miery rizika, pričom maximálna hranica je stanovená na 500 000 eur. Do kategórie rizikových subjektov spadajú najmä tí podnikatelia, ktorí už v minulosti mali problémy s platením daní, bola im zrušená registrácia alebo figurujú v iných zadlžených spoločnostiach.
Ako uvádza aj portál Finančnej správy, cieľom nie je zaťažiť všetkých, ale len tých, u ktorých existuje dôvodná obava z budúcich nedoplatkov.
Koniec éry bielych koní?
Jedným z hlavných terčov novely sú takzvané biele kone, teda osoby, ktoré za odmenu prepožičiavajú svoju identitu podvodníkom. Títo ľudia často nemajú žiadny majetok, čo znamená, že v prípade odhalenia podvodu je vymáhanie miliónových škôd od nich prakticky nemožné. Zavedenie vysokej finančnej zábezpeky má tento model narušiť.
Je totiž nepravdepodobné, že osoba bez reálneho ekonomického zázemia dokáže zložiť na účet štátu desiatky či stovky tisíc eur. Týmto spôsobom sa má výrazne sťažiť vytváranie fiktívnych reťazcov firiem (karuselov), ktoré vykrádajú štátny rozpočet.
Ako fungujú biele kone?
Biely kôň je de facto nastrčená osoba, ktorá oficiálne vystupuje ako majiteľ alebo konateľ obchodnej spoločnosti, no v skutočnosti firmu neriadi a nemá na ňu žiadny žiadny hmatateľný vplyv. Tieto osoby sú živým štítom pre skutočných organizátorov trestnej činnosti, ktorí vďaka nim zostávajú v anonymite a vyhýbajú sa trestnej zodpovednosti.
Ako vysvetľujú odborníci z FG Consulting, biele kone sú často ľudia v zlej sociálnej situácii, ktorí sú ochotní za nízku jednorazovú odmenu prepožičať svoju identitu na páchanie ekonomickej kriminality.
Organizátori podvodov si tieto osoby vyberajú cielene. Ako uvádza portál Aktuality.sk, úloha bieleho koňa je zvyčajne čisto formálna. Stačí, keď u notára podpíše dokumenty o prevode obchodného podielu alebo založení firmy a v banke zriadi účty. To bohate stačí. Všetky prístupové práva, tokeny k internet bankingu, pečiatky a doklady následne odovzdá organizátorovi.
Najčastejšie figurujú v pozícii takzvaného „strateného obchodníka“. Tento typ firmy nakúpi tovar z iného členského štátu EÚ bez DPH, následne ho predá na domácom trhu s DPH, ktorú inkasuje od odberateľa, avšak štátu ju nikdy neodvedie. Firma sa následne stane nekontaktnou, ukončí činnosť alebo sa prepíše na ďalšieho bieleho koňa, čím sa reťaz pretrhne. Tovar medzitým putuje cez sériu ďalších firiem, až kým ho posledný článok reťazca opäť nevyvezie do zahraničia a neuplatní si od štátu vratku DPH.
Pokiaľ vás táto téma zaujíma viac, odporúčam si pozrieť video, kde Ing. Martin Janáček stručne, no informatívne opisuje princíp karuselového podvodu.
Mechanizmus vrátenia peňazí
Pre tých, ktorí zábezpeku zložia, pôjde o dočasne viazané prostriedky. To znamená, že ak si podnikateľ počas prvého roka svojej existencie v systéme DPH riadne plní všetky povinnosti a nevzniknú mu nedoplatky, štát mu po 12 mesiacoch peniaze vráti.
V opačnom prípade, teda ak vznikne problém (škoda na strane štátu), sa zábezpeka použije na úhradu vzniknutých daňových dlhov. Pre mnohé menšie firmy však môže byť ročné viazanie kapitálu značným zásahom do likvidity, avšak experti upozorňujú, že práve toto môže byť brzda pre rozvoj podnikania v regiónoch, kde je prístup ku kapitálu ťažší.
Analytici majú obavy
Hoci je zámer ministerstva jasný a logický, pretrvávajú početné obavy. Jednou z nich je, že každé sprísnenie podmienok na vstupe môže vyvolať reakciu na trhu s existujúcimi spoločnosťami. Hrozí, že podvodníci sa presunú od zakladania nových firiem k nákupu takzvaných ready-made spoločností, ktoré už registráciu na DPH majú z minulosti. Tým by sa vyhli procesu preverovania a povinnosti skladať zábezpeku, čo by mohlo celý kolotoč (doslova) odštartovať nanovo.
Analytici preto zdôrazňujú, že finančná správa bude musieť veľmi prísne monitorovať nielen nové registrácie, ale aj zmeny v štruktúrach už fungujúcich platiteľov, aby sa efekt tohto opatrenia neminul účinkom.
Ďalším rizikom je vplyv na začínajúce inovatívne firmy. Startupy často pracujú s obmedzeným rozpočtom, takže požiadavka na zloženie vysokej zábezpeky len na základe podozrenia z „prepojených osôb“ alebo striktného algoritmu rizikovosti by pre ne mohla byť likvidačná.
Bude preto nesmierne kľúčové, aby daňové úrady pristupovali k posudzovaniu citlivo a rozlišovali medzi skutočnými podvodníkmi a podnikateľmi, ktorým len v minulosti nevyšiel iný biznis plán.
