Slovenská ekonomika bude v tomto roku poznačená konsolidačnými opatreniami, ktoré priškrtia rozpočty bežných ľudí aj podnikateľov. Výsledkom bude pomalší rast ekonomiky, než sa pôvodne očakávalo. Svoj odhad po novom upravuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), a to smerom nadol. Vo svojej aktualizovanej prognóze uvádza, že ekonomika Slovenska v priebehu roka 2026 narastie o menej ako 1 percento, konkrétne o 0,9 percenta. O nových vyhliadkach informuje denník Teraz.sk.
Toto je oveľa horšia prognóza, než akú RRZ publikovala pred koncom minulého roka, presnejšie v októbri 2025. Vtedy odhadovala rast slovenskej ekonomiky na 1,3 percenta. Naďalej však uvádza, že v budúcom roku by mohlo dôjsť k miernemu zrýchleniu, a to na úroveň 1,6 percenta.
Konsolidácia v hlavnej úlohe
Ako sme spomenuli v úvodnom článku, jedným z hlavných aktérov zhoršenej prognózy je tretia vlna konsolidačných opatrení, ktorá cieli na ozdravenie verejných financií. Ekonomika pritom stále dopláca aj na predošlé opatrenia, čím sa negatívny efekt sčítava.
Tretia konsolidácia, ktorej hodnota dosahuje 1,6 miliardy eur, podobne ako tie predošlé, usiluje o úsporu štátnej pokladnice najmä prostredníctvom vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia občanov a podnikateľov. Na vlastnom chode vláda šetrí len minimálne, niekde dokonca vôbec.
Ekonomika sa z tohto dôvodu priškrtí, výsledkom čoho bude útlm obehu peňazí, a teda pomalší rast ekonomiky. V prostredí, ktoré podlieha silnému daňovému a odvodovému zaťaženiu, navyše nevzniká mnoho nových investícií, čo predstavuje ďalšie straty a ekonomický úpadok.
Významný efekt však má aj nová forma energopomoci. Doposiaľ sa energie dotovali plošne, po novom sa pomoc poskytuje adresne, teda aspoň podľa oficiálneho znenia zákona. V skutočnosti má nárok na pomoc až 90 percent slovenských domácností. Práve objem a forma tohto balíka sa má naplno prejaviť na tohtoročných makroekonomických ukazovateľoch, hlavne v podobe vyššej inflácie, ktorá podľa RRZ dosiahne úroveň 3,6 percenta.
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý nemožno opomenúť, je spomalenie priemyslu. Ten dopláca na neistotu na svetových trhoch, ktorá je prepletená s prísnou obchodnou politikou Spojených štátov, opierajúcou sa hlavne o vysoké clá. RRZ v tejto súvislosti upozorňuje aj na špecifické slabiny domáceho automobilového priemyslu.
Pomôcť môže Volvo
Výraznejšie zlepšenie chodu hospodárstva sa predpokladá až na rok 2027. Experti za pozivíny prínos považujú hlavne očakávaný štart výroby v novej automobilke Volvo. Ráta sa však aj s brzdovým efektom, ktorý bude dôsledkom ukončenia čerpania prostriedkov z plánu obnovy.
RRZ však pri prognóze na rok 2027 vychádza aj z technického predpokladu, že vo volebnom roku sa už konsolidovať nebude. Práve táto hypotéza, ktorá vychádza z predošlých skúseností, doplnená o dočasne silnejúci domáci dopyt a vývoz, by mala priniesť spomínaný rast na úrovni 1,6 percenta.
K oživeniu ekonomiky by potom mala prispieť aj výraznejšia dynamika reálnych miezd. Tie by mohli stúpnuť približne o 2,4 percenta. Tento vývoj môže podporiť nižšia inflácia, pravdepodobne okolo 2,2 percenta, ako aj predpokladaná vyššia valorizácia platov vo verejnom sektore.
Rast napokon dočasne podporí aj ročný odklad a zmiernenie nástupu systému emisných povoleniek ETS2, prípadne aj pokračovanie v poskytovaní energodotácií.
A čo koniec dekády?
V priebehu rokov 2028 až 2030 analytici očakávajú opätovné obnovenie konsolidácie, a to v objeme do 1 percenta HDP ročne. Táto zmena, kombinovaná pokračujúcim poklesom pracovnej sily, pravdepodobne bude naďalej tlmiť hospodársky rast.
Negatívne vplyvy by však malo aspoň čiastočne kompenzovať očakávané výraznejšie čerpanie eurofondov, vďaka čomu by sa mal rast ekonomiky v tomto období udržiavať v rozmedzí 1,3 až 1,7 percenta, teda podobne ako v roku 2027.
Treba sa ale vrátiť späť k systému ETS2, od ktorého sa očakáva, že bude mierne navyšovať infláciu. Celkovo sa však ekonomika Slovenska bude počas celého obdobia zahrnutého v prognóze pohybovať pod svojím potenciálom.
RRZ napokon upozorňuje, že pri aktuálnom výhľade naďalej prevažujú negatívne riziká nad tými pozitívnymi.
