Povinnosť prijať platbu kartou alebo mobilom sa stáva realitou pre každého, kto na Slovensku podniká. Ostrý štart je pritom naplánovaný už na 1. marca 2026. Vyplýva to z legislatívnych zmien, ktoré presadzuje Ministerstvo financií SR v snahe okresať sivú ekonomiku a dostať pod kontrolu priznávanie tržieb.
Zatiaľ čo štát argumentuje inšpiráciou zo Škandinávie, daňoví experti a zástupcovia gastrosektora varujú pred kolíziou s novou transakčnou daňou, ktorá môže malých podnikateľov paradoxne hnať späť k hotovosti.
Buď terminál alebo QR kód
Oznam „len hotovosť“ alebo notoricky známe „terminál je dočasne mimo prevádzky“ sa čoskoro stanú legislatívnym prehreškom. Štát nekompromisne nariaďuje, že každý obchodník musí zákazníkovi umožniť bezhotovostnú úhradu. Neznamená to nutne fyzický terminál na pultoch každej trafiky, zákon totiž ponecháva priestor na technologickú variabilitu.
Podnikateľ si môže zvoliť riešenie cez QR kód, čo znižuje vstupné náklady na hardvér, no povinnosť prijať digitálne peniaze ostáva nemenná. Ministerstvo financií tento krok nepredáva ako službu zákazníkom, ale ako ofenzívny nástroj proti daňovým únikom.
Prípravy na túto zmenu sa pritom nenechávajú na posledný týždeň pred spustením. Už od januára beží testovacia fáza, ktorá má slúžiť ako technické „zahrievacie kolo“ pred jarným termínom v roku 2026. Pre úradníkov ide o logický krok v digitalizácii, no pre malých živnostníkov to znamená zásah do zabehnutých koľají.
Škandinávsky vzor
Riaditeľ Finančnej správy SR Jozef Kiss v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na sever Európy. Podľa jeho slov tvoria v škandinávskych krajinách bezhotovostné platby až 90 percent všetkých transakcií, čo predstavuje model, ku ktorému by sa Slovensko malo priblížiť.
Prečítajte si tiež
Na Slovensku približne 50 percent platieb stále prebieha v hotovosti, čo podľa Kissa vytvára priestor pre obchádzanie povinností. Posun k digitálnym stopám peňazí má priniesť benefit nielen štátnej kase, ale podľa tvrdení finančnej správy aj spotrebiteľom.
Otázkou však ostáva, či je slovenský vidiek pripravený na skok do modelu, ktorý funguje v bohatých ekonomikách s inou platobnou kultúrou.
Pre rodinné pohostinstvo v hladovej doline alebo malý bufet na kúpalisku to už o necelý mesiac bude predstavovať veľmi skutočný problém, s ktorým sa budú musieť popasovať rovnako, ako veľké nadnárodné siete.
Stabilné internetové pripojenie, ktoré je pre terminály a QR platby nevyhnutné, nie je v každom kúte Slovenska samozrejmosťou. K tomu sa pridávajú poplatky bankám za každé „pípnutie“ a nutnosť modernizácie pokladničných systémov.
Ohrozené regióny
Marek Harbuľák z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) situáciu krotí s tým, že pre veľkú časť gastrosektora nejde o žiadnu revolúciu. Väčšina reštaurácií a hotelov prešla na terminály už pred rokmi dobrovoľne, pod tlakom dopytu klientov.
Harbuľák však jedným dychom upozorňuje na druhú stranu mince. Finančný dosah sa podľa neho selektívne dotkne najmä malých prevádzok v regiónoch s nízkymi obratmi. Pre podnik, ktorý balansuje na hranici rentability, môže byť každá nová povinnosť, spojená s mesačnými nákladmi, likvidačná. Tam, kde veľkí hráči vidia štandard, vidí malý živnostník ďalšiu faktúru.
Daňový paradox
Najostrejšia kritika však prichádza z radov daňových poradcov, ktorí upozorňujú na schizofréniu v štátnej politike. Mnohí poukazujú na zásadný rozpor. Hoci pandémia naučila Slovákov prikladať k terminálom hodinky a mobily, štát nedávno zaviedol novú transakčnú daň.
Tento krok môže podľa Hallovej pôsobiť ako silná protimotivácia. Podnikatelia, ktorí budú mať pocit nadmerného daňového zaťaženia práve za elektronické transakcie, môžu byť tlačení späť k hotovosti, alebo dokonca k systému kedy skúsia šťastie a bloky prestanú vydávať úplne alebo minimálne vo väčšej miere.
Vzniká tak situácia, kde jedna ruka štátu tlačiaca podnikateľov do transparentnosti naráža na druhú ruku, ktorá ich cez transakčnú daň motivuje hľadať cesty, ako sa systému vyhnúť. Efektivita zákona tak nebude závisieť len od počtu rozdaných terminálov, ale od toho, či podnikatelia uveria, že byť transparentným sa im v konečnom dôsledku ekonomicky oplatí. Riziko, že sa zvýši snaha realizovať platby úplne mimo záznam, je podľa analytičky absolútne reálne.
