V Trenčianskej Teplej sa po viac ako 120 rokoch prestane vyrábať cukor, pretože nemecký majiteľ už v slovenskej repe nevidí ekonomický zmysel a odmieta dotovať nerentabilnú prevádzku. Kým väčšinový vlastník Nordzucker Group hovorí v oficiálnom stanovisku o „novej kapitole“ a transformácii na logistické centrum pre juhovýchodnú Európu.
Rozhodnutie je podľa informácií zverejnených vlastníkom konečné a nezvratné. Spoločnosť Považský cukor, ktorá v regióne pôsobí od roku 1901, zastavuje kontrahovanie cukrovej repy. Spracovanie a výroba sa definitívne zastavia v roku 2026.
Nemecká skupina Nordzucker Group, ktorá podnik vlastní od konca 90. rokov, argumentuje číslami, ktoré podľa nej nepustia. Dlhodobý výhľad podľa spoločnosti nedáva žiadnu šancu na to, aby výroba cukru na Považí dosiahla úroveň ziskovosti potrebnú na prežitie.
„Nová kapitola“
Vedenie spoločnosti volí pri komunikácii o uzavretí výrobných liniek slovník moderného korporátneho manažmentu. Namiesto slov o krachu výroby sa v stanovisku hovorí o evolúcii smerom k distribúcii. Predseda predstavenstva Michal Abelovič, ktorý zároveň zodpovedá za predaj a marketing pre juhovýchodnú Európu, odmieta interpretáciu, že ide o likvidáciu podniku.
Považský cukor bude fungovať ako obchodné a logistické centrum, ktoré bude zásobovať nielen slovenský trh, ale aj ďalšie krajiny v regióne. Cukor, ktorý sa tu bude baliť alebo distribuovať, sa však už v Trenčianskej Teplej neuvarí.
Zlyhala repa
Dôvody, prečo Nordzucker zatvára kohútiky slovenskej produkcii, nespočívajú len v globálnych cenách komodít, ale priamo v slovenskom poľnohospodárstve.
Nemecký koncern v odôvodnení poukázal na konkrétne problémy v dodávateľskom reťazci. Podľa jeho analýzy dochádzalo v posledných rokoch k nepredvídateľným a prudko klesajúcim objemom cukrovej repy.
Ešte závažnejším argumentom vlastníka je znížená kvalita suroviny na Slovensku. Kombinácia nízkeho objemu a horšej kvality repy vytvorila situáciu, ktorú centrála v Nemecku vyhodnotila ako neudržateľnú. Nordzucker AG otvorene priznal, že na základe týchto vstupov nie je možné garantovať dlhodobo rentabilnú prevádzku.
Fabrika tak doplatila na nestabilitu v slovenskom agrosektore, ktorú nedokázala vykompenzovať ani silným zázemím materskej spoločnosti.
Polovica ľudí dostane výpoveď
Transformácia na logistické centrum si vyžiada svoju daň na zamestnanosti. Hoci spoločnosť deklaruje „zodpovednosť voči komunite“, čísla hovoria jasne. Zmena z výrobného podniku na obchodno-logistickú firmu sa dotkne približne polovice zamestnancov.
Detaily o odstupnom či sociálnych programoch zatiaľ nemecký vlastník nešpecifikoval, no redukcia stavov je pri ukončení výroby logickým krokom. Sklady a kancelárie nepotrebujú toľko technického personálu ako bežiaca cukrovarnícka kampaň.
Považský cukor pritom nie je len obyčajnou fabrikou, ale historickou značkou. Tradícia cukrovarníctva v Trenčianskej Teplej siaha až do čias Rakúsko-Uhorska, konkrétne do roku 1901. Súčasnú podobu získala firma v roku 1998 vstupom zahraničného kapitálu.
Po štvrťstoročí pod nemeckou vlajkou sa však výrobná časť tejto histórie uzatvára. Spoločnosť sa bude naďalej orientovať na priemyselných zákazníkov a domácnosti, no už len ako sprostredkovateľ tovaru, ktorý vyrobili iní.
Oznámenie prichádza v čase, keď európsky cukrovarnícky priemysel čelí tlakom na efektivitu a koncentráciu výroby do väčších a ziskovejších celkov. Slovensko prichádza týmto krokom o jedného z kľúčových spracovateľov repy, čo bude mať dominový efekt aj na poľnohospodárov, ktorí pre závod roky pestovali surovinu. Tí teraz strácajú odbyt a čelia rovnakej neistote ako prepúšťaní zamestnanci.
