Slovenský potravinársky priemysel zasiahla správa o úpadku ďalšieho významného hráča. Tatranská sladovňa, tradičný výrobca kľúčovej suroviny pre pivovarnícky segment, sa po mesiacoch neistoty ocitla v neriešiteľnej situácii. Jej cesta k definitívnemu zániku nabrala rýchly spád po tom, čo sa z jej štruktúr stiahol vplyvný podnikateľ spájaný s vládnou stranou. Ani štedré injekcie z európskych fondov nedokázali odvrátiť pád podniku, ktorý kedysi patril k stabilným zamestnávateľom v regióne. Na tému upozornil Denník N a venoval sa jej aj portál Regióny.
Odložený verdikt sa stal realitou
Problémy popradského podniku nie sú novinkou. Prvé varovné signály a hrozba konkurzu sa objavili už koncom minulého leta. Vedenie spoločnosti sa začiatkom tohto roka pokúsilo o záchrannú misiu prostredníctvom súdnej ochrany pred veriteľmi, no pokus o reštrukturalizáciu stroskotal skôr, než sa stihol rozbehnúť. Podľa zistení Denníka E bol tento proces zastavený ešte v priebehu januára.
Dôvodom kapitulácie bola krutá finančná realita. Ako uviedli zástupcovia firmy pre spomínaný denník, podnik už nemá dostatok vlastného kapitálu ani podporu od majiteľov na to, aby udržal prevádzku v chode. Priznali, že akékoľvek ďalšie snahy o oddlženie by boli len umelým predlžovaním agónie, pričom na prežitie by potrebovali okamžitú injekciu v stovkách tisíc eur.
Veritelia strácajú trpezlivosť
Súdny proces sa opätovne rozbehol začiatkom tohto mesiaca. Podnet na konkurz prišiel ešte v septembri minulého roka od spoločnosti AT Tatry zo Spišskej Belej. K nej sa postupne pridali ďalší nespokojní obchodní partneri, vrátane gigantu Shell Slovakia či Poľnohospodárskeho družstva Mlynica. Aktuálne sa už čaká len na formálne potvrdenie úpadku, ktoré definitívne spečatí osud Tatranskej sladovne.
Politické prepojenia a odchod vplyvného muža
Pád Tatranskej sladovne prichádza v čase významných zmien v jej pozadí. Ešte donedávna bol spoluvlastníkom podniku Ladislav Lazár, postava dobre známa z prostredia košickej odnože strany Smer-SSD. Lazár v minulosti zastával vedúce posty v strategických štátnych firmách, no jeho pôsobenie vo Vodohospodárskej výstavbe ukončil medializovaný škandál týkajúci sa predraženej kompy na Dunaji.
Zatiaľ čo v minulosti Lazár v podniku figuroval, od začiatku minulého roka je oficiálnym majiteľom už len rodina Cehelských z Prešova. Spolu s majiteľmi odchádzajú aj zamestnanci. Z pôvodných tridsiatich pracovníkov zostalo v areáli podľa dostupných údajov už len niečo vyše desať ľudí.
Tatranskú sladovňu nezachránili ani milióny z Bruselu
Paradoxom celého príbehu je objem finančnej pomoci, ktorú Tatranská sladovňa v uplynulých rokoch načerpala. V období rokov 2016 až 2023 získala až päť dotácií z eurofondov v celkovom objeme približne 5,75 milióna eur. Tieto prostriedky mali slúžiť na:
- celkovú modernizáciu technológií
- zavedenie inovatívnej výroby kŕmnych peliet zo zvyškového odpadu
Peniaze do firmy prúdili nielen počas vlád Smeru cez PPA, ale aj počas neskoršieho volebného obdobia pod taktovkou hnutia OĽaNO. Napriek tejto masívnej podpore sa podnik prepadol do hlbokých červených čísiel.
Zmena spotrebiteľského správania ako hlavný vinník?
Za kolapsom firmy nestojí podľa jej vedenia len interný manažment, ale aj širšie trhové trendy. Denník E poukázal na to, že Európou sa šíri vlna nezáujmu o pivo, čo priamo zasiahlo dopyt po slade. Pre Tatranskú sladovňu bolo kľúčovým trhom Poľsko, kde spotreba piva prudko klesla. Domácu produkciu navyše vytlačila lacná konkurencia z Ukrajiny.
Finančné ukazovatele hovoria jasnou rečou. Rok 2024 bol pre firmu devastačný, pretože tržby sa prepadli z 8 miliónov na 4,7 milióna eur, čo vyústilo do straty takmer 1,4 milióna eur. Spoločnosť navyše dlhuje štátu na odvodoch a daniach takmer 60-tisíc eur, ako to vyplýva z údajov portálu FinStat. Tatranská sladovňa sa tak zaradí k ďalším mnohým podnikom, ktoré v tomto období na slovenskej podnikateľskej mape končia.
