Nielen slovenský, ale aj európsky priemysel má zarobené na veľmi ťažké časy. Po novom to potvrdil priebehu Európskeho priemyselného samitu v belgických Antverpách, kde sa zišli špičky európskeho biznisu. Prečo? Predstavitelia priemyslu totiž odkázali Bruselu, že pokiaľ chce starý kontinent udržať krok s globálnymi hráčmi, akými sú Spojené štáty a Čína, musí okamžite dôjsť k zníženiu cien energií. Informuje o tom denník Teraz.sk s odvolaním sa na poznatky agentúry Reuters.
Tento nekompromisný tlak zo strany podnikateľov prichádza takmer doslovne o päť minút dvanásť. Už zajtra, teda vo štvrtok 12. februára, sa totiž lídri členských štátov stretávajú na belgickom zámku Alden Biesen, aby hľadali spoločné riešenia na posilnenie jednotného trhu a záchranu európskej konkurencieschopnosti.
Európa stráca dych
Frustrácia medzi vrcholovými manažérmi je takmer hmatateľná. Conrad Keijzer, ktorý stojí na čele švajčiarskej chemickej spoločnosti Clariant, zhrnul problém európskeho zaostávania do jediného slova: energie. Priemyselníci varujú, že súčasný stav je z dlhodobo hľadiska absolútne neudržateľný.
Podobne sa vyjadril aj Jon Morrish zo spoločnosti Heidelberg Materials. Zástupca najväčšieho svetového výrobcu cementu európskym lídrom na plné ústa odkázal, že bez radikálneho zlacnenia energií sa nám o návrate konkurencieschopnosti môže len snívať. Spoločnosť už dokonca začína pre neúnosné náklady presúvať svoje strategické investície z Európy do iných, cenovo priaznivejších lokalít.
Plyn, dane a zastarané siete
Pre lepšie porozumenie, aktuálne účty za energie sú pre európske energeticky náročné podniky takmer dvojnásobné oproti tomu, aké má americká či čínska konkurencia. Dôvody sú pritom zložitejšie, než by si mnohí mysleli. Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomnína, že európsky trh utrpel ťažkú ranu po invázii na Ukrajinu, keď prišiel o stabilný prísun lacného ruského plynu.
Tento geopolitický šok však nie je jediným dôležitým faktorom. K predražovaniu výroby výrazne prispievajú aj národné spotrebné dane, prísne európske emisné kvóty a v neposlednom rade zastarané a preťažené elektrické siete.
Miliardové injekcie
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá si vypočula ostrú kritiku priamo v Antverpách, reagovala na aktuálny stav výzvou na hlbšiu integráciu. Členské štáty podľa nej musia lepšie prepojiť svoje prenosové sústavy, čo by konečne malo umožniť voľný a plynulý tok lacnejšej elektriny naprieč celým blokom.
Zástupcom priemyslu tiež pripomenula nedávne prijatie takzvanej dohody o čistom priemysle, ktorá má byť akýmsi európskym manuálom pre úspešnú dekarbonizáciu spojenú so zachovaním hospodárskeho rastu.
Pokiaľ ide o výkonnosť Komisie, podľa Leyenovej sa snaží prinášať reálne výsledky. Len za uplynulý rok sa podarilo zdvojnásobiť objem investícií smerujúcich do priemyselnej transformácie, a to z 52 miliárd eur na 115 miliárd eur. Úľavu má priniesť aj radikálne okresanie byrokracie, ktoré by malo firmám každoročne ušetriť zhruba 15 miliárd eur.
K tomu sa pridáva aj špeciálny program Battery Booster s rozpočtom 1,8 miliardy eur, ktorý je zameraný na masívnu podporu domácej výroby batérií. V neposlednom rade tiež treba vyzdvihnúť schválenie 60 nových strategických projektov na zabezpečenie kritických surovín.
Štáty sú neochotné
Napriek snahe Bruselu však niektoré opatrenia narážajú na odpor v jednotlivých štátoch. Hoci Európska komisia už koncom minulého roka skrátila lehoty na povoľovanie energetických projektov a priamo odporučila vládam, aby znížili národné dane z energií, táto požiadavka zostala zväčša nevypočutá.
Agentúra Reuters podotýka, že členské štáty tento krok odmietajú, keďže momentálne potrebujú plniť štátne kasy kvôli zvyšujúcim sa výdavkom na obranu a ďalšie domáce priority.
Ursula von der Leyenová na záver samitu nezabudla zdôrazniť, že Európa nebojuje len sama so sebou. Trápia ju tiež čoraz agresívnejšie globálne prostredie plné nekalej hospodárskej súťaže, teda že európske fabriky musia čeliť masívnym zahraničným dotáciám, štátom umele udržiavanej nadmernej kapacite a cieleným deformáciám trhu, kvôli ktorým je pre ne takmer nemožné súťažiť za férové ceny.
