Prepojenie človeka a počítača už čoskoro nebude len scéna zo sci-fi filmu. Čína investuje obrovské objemy peňazí do vývoja počítača, ktorý prepojí ľudský mozog so strojom. Podľa medializovaných informácií má tento projekt štátnu podporu a aktuálne prebieha testovanie na pacientoch.
Technológia bude mať využitie aj v medicíne a môže pomôcť ľuďom, ktorí majú zdravotné problémy. Stroj napríklad pomôže postihnutým vrátiť pohyb alebo schopnosť komunikovať. Využitie však bude oveľa širšie.
Čína chce ovládnuť ľudský mozog
Mozgovo-počítačové rozhranie (BCI) umožňuje prevádzať signály z neurónov na digitálne príkazy. V Číne je tento odbor v týchto dňoch na výslní a dokonca predbehol umelú inteligenciu. Podľa miestnych úradov ide o sektor, ktorý má do budúcnosti veľký potenciál.
Aj preto si Čína dala za cieľ vybudovať do roku 2030 aspoň dve až tri firmy, ktoré budú schopné v tomto smere globálne dominovať. Predbehnúť teda chce USA a tamojší projekt Neuralink.
Klinické štúdie už prebiehajú
Fascinácia mozgovo-počítačovým rozhraním zasiahla Čínu už v minulom roku. Vo februári 2025 spustili v krajine desať klinických štúdií implantátov, ktoré zaviedli priamo do mozgu. V novembri zas prebehlo okolo 24 veľkých investičných kôl do BCI startupov. Investori vidia v tomto segmente príležitosť, a preto sú ochotní investovať nemalé sumy peňazí.
Testu sa zúčastnil muž s ťažkým poranením
Najsľubnejšie zatiaľ vyzerá šanghajský startup NeuroXess, ktorý založili v roku 2021. Firma sa nedávno pochválila, že úspešne dokončila klinický test. Systém bol implantovaný do tela 28-ročného muža s ťažkým poranením miechy.
Systém vývojári pritom vytvorili tak, že prepojenie medzi človekom a strojom je bez akýchkoľvek káblov. Muž hneď v prvý deň tréningu dokázal ovládať počítač obyčajnou myšlienkou. Neskôr sa jeho schopnosti rozšírili o riadenie smart vozíka alebo hranie hier.
Čína má oproti zvyšku sveta výhodu
Výhodou Číny je, že ide o krajinu s obrovskou populáciou. Vedci tak oveľa ľahšie nachádzajú ľudí, ktorí sú ochotní zapájať sa do projektu, čo urýchľuje vývoj. Predpokladá sa, že táto technológia by mohla pomôcť najmä pacientom, ktorí stratili reč alebo ochrnuli. V rámci testov sú najcennejší tí pacienti, ktorí sú ochotní dať si implantovať systém priamo do tela.
Okrem využitia v zdravotníctve však Čína vidí potenciál BCI aj v iných odvetviach. Do budúcna počíta s priemyselným využitím. Hovorí sa napríklad, že takáto technológia by mohla nepretržite sledovať pozornosť vodičov alebo monitorovať bezpečnosť pracovníkov v rizikových povolaniach. Systém by pracovníkov včas upozornil napríklad na únavu alebo možnú chybu.
Konkurencia pre Neuralink?
O podobnú technológiu sa už dlhšiu dobu snaží aj americká firma Neuralink, za ktorou stojí miliardár Elon Musk. Firma nedávno uviedla, že do jej klinických testov je zapojených 21 účastníkov. Podľa špecifikácií ponúka Neuralink rýchlosť dekódovania cez 10 bitov za sekundu. Firma NeuroXess v tomto smere zaostáva, pretože jej kovová sieť na povrchu mozgu zvláda len 5,2 bitov za sekundu.
Napriek tomu sú čínske firmy podľa viacerých odborníkov vo výhode. Vsádzajú totiž na úplne inú taktiku. Majú rýchlejšie klinické testovanie, viac pacientov ochotných zapojiť sa do projektu a hlavne silnú štátnu podporu.
