Umelá inteligencia (AI) sa stáva bežnou súčasťou našich životov rýchlosťou, akú história technológií nepamätá. Podľa najnovšej správy Microsoft AI Diffusion Report 2025, na ktorej výsledky upozornil denník Teraz.sk, dosiahla táto technológia hranicu jednej miliardy používateľov za menej ako tri roky. Prekonala tak rýchlosť adopcie internetu, smartfónov aj sociálnych sietí.
Slovensko v tomto trende nezaostáva, hoci na svetových lídrov sa zatiaľ pozerá s odstupom. Dáta ukazujú, že aktívnymi používateľmi umelej inteligencie je u nás 22,1 percenta ľudí. Na čele globálneho rebríčka sú Spojené arabské emiráty s takmer 60-percentným podielom, nasledované Singapurom, Nórskom a Írskom.
Demokratizácia inovácií
Rok 2026 má byť podľa odborníkov prelomový. Umelá inteligencia vstupuje do fázy, kedy prestáva byť hračkou pre nadšencov a začína mať reálny, hmatateľný dopad na svet. Michal Stachník, generálny riaditeľ Microsoftu pre Česko a Slovensko, zdôrazňuje, že technológia sa demokratizuje. Už nie je výsadou priemyselných gigantov s obrovskými rozpočtami.
Dnes už firmy ani inštitúcie nepotrebujú vlastné výskumné tímy či drahé dátové centrá. Kľúčom je prístup do cloudu a schopnosť integrovať AI do svojich procesov. Tým sa otvárajú dvere inováciám pre všetkých, od malých startupov až po štátne úrady.
Dôvera ako pri kúpe mlieka
S masovým rozšírením prichádza otázka bezpečnosti. Stachník ponúka zaujímavé prirovnanie s bežným nákupom potravín. Keď si v obchode kupujete mlieko, neanalyzujete jeho zloženie pod mikroskopom. Veríte, že produkt spĺňa prísne normy a je bezpečný.
Rovnaký princíp musí podľa neho platiť aj v digitálnom svete. Jasne nastavené normy zvyšujú dôveru používateľov, čo vedie k širšiemu prijatiu technológie a následne k posilneniu ekonomiky. Bez dôvery nemôže dôjsť k plošnému využívaniu žiadnej inovácie.
Pomoc pre preťažené zdravotníctvo
Jednou z oblastí, kde by sme mali zmenu pocítiť najviac, je zdravotníctvo. Slovensko dlhodobo zápasí s nedostatkom lekárov a sestier, pričom populácia starne. Umelá inteligencia v roku 2026 nemá ambíciu nahradiť lekára robotom, ale fungovať ako výkonný asistent.
Jej úlohou bude prevziať na seba administratívnu záťaž a rutinné úkony, ktoré dnes zdravotníkom zaberajú hodiny času. Lekárom sa tak uvoľnia ruky, aby sa mohli venovať tomu najdôležitejšiemu, teda skutočnej práci s pacientmi a diagnostike.
Nástup kvantovej éry
Budúcnosť však nie je len o písaní e-mailov či sumarizovaní textov. Rok 2026 prinesie nástup takzvanej hybridnej fázy. Pôjde o kombináciu klasických výpočtov, generatívnej umelej inteligencie a postupne aj kvantových technológií.
Tento mix vytvorí podmienky pre vedecké objavy, ktoré boli doteraz nemysliteľné. Vývoj nových materiálov, liekov či energetických systémov, ktorý v súčasnosti trvá roky, sa môže vďaka spojeniu AI a kvantových počítačov skrátiť na mesiace. Umelá inteligencia bude hľadať vzory v dátach, superpočítače simulovať procesy a kvantová technológia dodá potrebnú presnosť pre vyriešenie najzložitejších výziev ľudstva.
Kopa výhod, no aj rizík
Hoci sú čísla o adopcii umelej inteligencie na Slovensku povzbudivé a technológia sľubuje revolúciu v zdravotníctve či vede, má aj svoju tienistú stránku. S rastúcou popularitou nástrojov ako ChatGPT či Copilot sa množia prípady, kedy slepá dôvera v algoritmy spôsobila používateľom problémy.
Jazykové modely nefungujú ako vyhľadávače, ktoré overujú fakty, ale ako prediktívne systémy, ktoré na základe pravdepodobnosti dopĺňajú ďalšie slovo vo vete. Výsledkom môže byť text, ktorý znie absolútne presvedčivo, gramaticky správne a odborne, no je fakticky úplne vymyslený.
Používatelia by si mali dávať obzvlášť veľký pozor pri hľadaní lekárskych rád, právnych postupoch alebo citovaní vedeckých štúdií. AI si dokáže vymyslieť neexistujúce súdne precedensy alebo citovať knihy, ktoré nikto nenapísal. Základným pravidlom preto zostáva „dôveruj, ale preveruj“. Každú dôležitú informáciu je nutné overiť z iného, dôveryhodného zdroja.
Mnoho ľudí si tiež neuvedomuje, že konverzácie s verejne dostupnými chatbotmi sa môžu ukladať a slúžiť na ďalšie trénovanie modelu. Ak do chatu vložíte internú firemnú stratégiu, zoznam klientov alebo svoje rodné číslo, technicky tieto dáta odovzdávate tretej strane.
V minulosti sa už objavili prípady, keď inžinieri omylom nahrali do AI zdrojový kód softvéru, ktorý sa neskôr stal súčasťou vedomostnej bázy modelu. Pre bežného používateľa platí jednoduchá zásada: Nikdy nezadávajte do AI nič, čo by ste neboli ochotní zverejniť na nástenke v centre mesta.
Slúži čestným, ale aj podvodníkom
Navyše, umelá inteligencia sa stala mocnou zbraňou aj v rukách kybernetických zločincov. Kým v minulosti sme podvodné e-maily (phishing) spoznali podľa lámanej slovenčiny a gramatických chýb, dnešné modely dokážu vygenerovať text na nerozoznanie od komunikácie banky či pošty.
Ešte nebezpečnejšie sú takzvané deepfakes, teda falošné videá alebo nahrávky hlasu. S príchodom pokročilých modelov stačí podvodníkom len krátka vzorka hlasu vášho blízkeho alebo nadriadeného, aby vytvorili telefonát, v ktorom vás žiadajú o urgentné zaslanie peňazí. Kritické myslenie a spätné overovanie identity volajúceho sa tak stávajú nevyhnutnou súčasťou digitálnej hygieny.
