Čína v tichosti realizovala krok, ktorý môže kompletne predefinovať pomery síl na obežnej dráhe Zeme. Tamojšie úrady oficiálne predložili Medzinárodnej telekomunikačnej únii (ITU) žiadosť o pridelenie frekvencií pre neuveriteľných 200-tisíc družíc, píše server VTM.cz.
Ak sa doteraz zdalo, že projekt Starlink vizionára Elona Muska s plánovanými 42-tisíc satelitmi predstavuje vrchol megalománie, nová čínska iniciatíva ho razom odsunula do pozície menšieho hráča. Vesmírne preteky o globálne internetové pokrytie tak nabrali na obrátkach a dynamike, akú svet doposiaľ nezažil.
Strategický boj o frekvencie
Za touto masívnou ofenzívou stojí novovybudovaný Inštitút pre inovácie vo využívaní rádiového spektra a technológií, ktorý sídli v oblasti Siung-an. Práve táto inštitúcia zastrešuje dva gigantické projekty s kódovým označením CTC-1 a CTC-2. Každý z nich pritom počíta s vypustením takmer 97-tisíc satelitov.
Nejde o náhodný výstrel do tmy, ale o precízne koordinovanú národnú stratégiu Pekingu. Do iniciatívy sa zapájajú aj ďalší významní technologickí giganti, ako napríklad operátor China Mobile či tvorcovia siete Qianfan, čo podčiarkuje vážnosť celého zámeru.
Hlavnou motiváciou pre túto byrokratickú smršť je neúprosný boj o vzácne a vyčerpateľné zdroje, ktorými sú orbitálny priestor a rádiové frekvencie. V súčasnej fáze nejde priamo o povolenie na štarty rakiet, ale o strategickú registráciu práv.
V systéme ITU totiž platí nekompromisné pravidlo „kto skôr príde, ten skôr melie“. Čína sa tak snaží získať prioritu pred ostatnými štátmi a súkromnými spoločnosťami, čím by si zarezervovala najlepšie pozície na nízkej obežnej dráhe.
Extrémna logistická výzva
Pravidlá Medzinárodnej telekomunikačnej únie sú však nastavené prísne a vyžadujú reálne činy. Žiadateľ musí uviesť svoju satelitnú sieť do prevádzky, teda vypustiť aspoň jednu funkčnú družicu, do siedmich rokov od podania žiadosti.
Následne začínajú plynúť lehoty pre budovanie celej konštelácie, kde musí byť desať percent siete hotových do dvoch rokov od spustenia, polovica do piatich a plný stav do siedmich rokov. Celý tento proces tak môže trvať maximálne štrnásť rokov.
Realizácia projektu takýchto rozmerov by si vyžadovala extrémne logistické nasadenie. Matematika nepustí a Čína by musela na obežnú dráhu dopraviť priemerne štyridsať družíc každý jeden deň. To je tempo, ktoré je momentálne ďaleko za hranicami nielen čínskych, ale aj celosvetových kapacít nosných rakiet.
Ide však o jasný politický signál, že Peking nehodlá prenechať dominanciu vo vesmíre Spojeným štátom bez tvrdého boja.
Otázka bezpečnosti
Čínska strana argumentuje aj otázkami bezpečnosti. Peking otvorene upozorňuje, že rýchla a nekontrolovaná expanzia siete Starlink zvyšuje riziko kolízií a nebezpečne zahlcuje nízke orbity. Zrážky satelitov a hromadenie kozmického odpadu už dávno nie sú len teoretickými hrozbami zo sci-fi filmov, ale reálnym prevádzkovým rizikom, ktoré by v prípade katastrofy pocítili všetci operátori.
Nízka obežná dráha sa tak mení z prázdneho priestoru na nebezpečne preplnenú diaľnicu. Ak sa Číne podarí realizovať aspoň zlomok tohto plánu, stane sa kľúčovým hráčom pri formovaní pravidiel pre novú vesmírnu ekonomiku.
Analytici však ostávajú opatrní a kladú si otázku, nakoľko sú tieto plány realizovateľné. Pre lepší kontext je vhodné pripomenúť situáciu z roku 2021, kedy africká Rwanda podala na ITU žiadosť o registráciu viac ako 300-tisíc satelitov.
Išlo o učebnicový príklad takzvaného „papierového impéria“, teda ambicióznej registrácie, za ktorou nestála žiadna reálna priemyselná ani finančná sila. Projekt ostal len na papieri, no dokonale poukázal na slabiny súčasného systému prideľovania frekvencií.
Komu by čínske satelity mohli poskytnúť internet?
Hlavným odbytiskom pre tento typ internetového pripojenia by sa mali stať krajiny takzvaného globálneho juhu. Čína dlhodobo buduje svoje vplyvové zóny v Afrike, Južnej Amerike a juhovýchodnej Ázii prostredníctvom iniciatívy Pás a cesta.
V týchto regiónoch často chýba kvalitná pozemná infraštruktúra a optické káble, preto je satelitný internet ideálnym riešením. Peking by tak mohol týmto štátom ponúknuť technologický balíček „na kľúč“, teda lacnejšiu alternatívu k západnému Starlinku, čím by si zároveň poistil svoju politickú a ekonomickú prítomnosť v daných oblastiach.
Dôležitým aspektom je aj pokrytie samotnej Číny, najmä jej riedko osídlených a ťažko dostupných oblastí, ako sú Tibet, Sin-ťiang alebo rozsiahle púštne oblasti. Satelitná konštelácia by zabezpečila stabilné pripojenie tam, kde sa neoplatí ťahať káble, a zároveň by slúžila ako chrbtová kosť pre rozširovanie 5G sietí.
Vlastná sieť navyše umožňuje čínskej vláde udržať si úplnú kontrolu nad tokom informácií. Kým Starlink predstavuje z pohľadu čínskej cenzúry riziko nekontrolovaného prístupu k západnému internetu, vlastná flotila družíc, nazývaná Guowang, by fungovala plne v súlade s pravidlami „Veľkého čínskeho firewallu“.
Nemožno opomenúť ani vojenský rozmer. Moderná vojna je závislá na dátach, komunikácii v reálnom čase a presnom navádzaní zbraní. Vlastná nezávislá satelitná sieť je pre Čínsku ľudovú oslobodzovaciu armádu kľúčovou prioritou.
