Ak si klient od posledného marcového dňa príde k priehradke vybrať vlastné peniaze, zaplatí za to desať eur, čo predstavuje takmer stopercentný nárast oproti doterajšiemu stavu. Tatra banka podľa portálu Finančný kompas od 31. marca zásadne prepisuje cenník poplatkov, pričom najtvrdšie zasiahne práve operácie s hotovosťou a držiteľov bežných debetných kariet. Inštitúcia tento krok obhajuje rastúcimi nákladmi na spracovanie bankoviek a mincí. Pre majiteľov prémiových produktov, naopak, pripravila paradoxné zlacnenie.
Desať eur za jeden úkon. To je nová psychologická hranica, ktorú tretia najväčšia banka na slovenskom trhu nastavuje pre klientov preferujúcich osobný kontakt. Podľa údajov, ktoré zverejnil Finančný kompas, sa poplatok za výber hotovosti na pobočke zvyšuje zo súčasných šiestich eur na rovných desať.
Banka týmto krokom vysiela jasný signál, že klientov s hotovosťou v pobočke nechce. Argumentácia finančného domu sa opiera o ekonomickú realitu spracovania peňazí, ktorá zahŕňa prepravu, bezpečnosť a personálne náklady. Klientom odporúča prechod do digitálneho priestoru alebo využívanie bankomatov, kde sú náklady pre banku zanedbateľné.

Drahšie mince
Zmeny sa netýkajú len samotných výberov. Ak podnikateľ alebo bežný občan príde do banky s väčším množstvom mincí či požiadavkou na rozmenenie bankoviek, priplatí si rovnako.
Minimálny poplatok za spracovanie mincí a rozmieňanie hotovosti kopíruje trend aj pri výberoch, pričom taktiež ide o skok zo šiestich na desať eur. Percentuálna sadzba zostáva na úrovni piatich percent zo sumy, no zvýšením minimálnej hranice banka efektívne eliminuje menšie hotovostné operácie, ktoré sa klientom prestanú vyplácať.
Inštitúcia zároveň ruší niektoré služby úplne. Vinkulácia s výplatou aj bez výplaty pri prevode nehnuteľnosti na pobočke sa stáva minulosťou. Naopak, sankcie pri termínovaných vkladoch zostávajú bez zmeny, pričom pri predčasnom výbere príde klient o celý úrok.
Paradox kariet
Pohľad do nového sadzobníka odhaľuje zaujímavý trend, ktorý by sa dal nazvať roztváraním nožníc medzi bežným a bonitným klientom. Zatiaľ čo štandardná debetná karta, ktorú má v peňaženke väčšina populácie, zdražie, luxusný segment dostane zľavu.
Mesačný poplatok za hlavnú kartu pre bežného klienta stúpne z 2,50 eura na 3 eurá. Dodatková karta zdražie trojnásobne v absolútnom vyjadrení nárastu, a to z 50 centov na 1,50 eura.
Na druhej strane spektra stojí prémiová karta Visa Platinum. Jej mesačné vedenie, ktoré doteraz stálo 30 eur, klesne o celú tretinu na 20 eur. Zlacnie aj dodatková karta k tomuto prémiovému balíku z 15 na 10 eur. Banka týmto krokom fakticky presúva časť nákladového bremena na masový segment klientov, zatiaľ čo sa snaží udržať atraktivitu pre majetnejšiu klientelu.
Rýchla karta už len v mobile
Digitalizácia si vyžiada aj ďalšiu obeť. Služba urgentného vydania kreditnej karty končí. Podľa zverejnených informácií banka odkazuje klientov v núdzi na mobilné peňaženky. Ak stratíte kartu alebo vám ju ukradnú, na novú kartu si počkáte štandardnú lehotu, no platiť môžete takmer okamžite prostredníctvom digitalizovanej verzie v telefóne.
Zmeny neobišli ani Program odmeňovania, ktorý má motivovať klientov k aktivite. Do hry vstupuje nová kategória pre odpustenie poplatku za účet, ktorou sú vklady minimálne vo výške 20 000 eur.
Zaujímavým posunom je zmiernenie podmienok pri kreditných kartách. Na získanie polovičnej alebo plnej zľavy z poplatku bude stačiť nižší objem bezhotovostných platieb. Pri karte Visa Štandard postačí na 50-percentnú zľavu obrat 150 eur mesačne, na úplné odpustenie poplatku tristo eur.
Prichádza digitálne euro
Zvyšovanie poplatkov za hotovosť na Slovensku prichádza v čase, keď Európska centrálna banka (ECB) zintenzívňuje prípravy na zavedenie digitálneho eura. Nejde len o teoretické cvičenie. Do testovania sa podľa dostupných informácií zapojilo už približne sedemdesiat partnerov z praxe.
ECB v súčasnosti testuje funkcie, ktoré by hotovosť nikdy nedokázala, ako sú napríklad takzvané podmienené platby. Peniaze by z účtu odišli až v momente, keď je splnená konkrétna podmienka, napríklad doručenie tovaru kuriérom.
Tlak na digitalizáciu, ktorý vidíme v cenníkoch slovenských bánk, tak korešponduje so širšou stratégiou Frankfurtu. Kým komerčné banky trestajú klientov za používanie fyzických peňazí poplatkami, centrálna banka pripravuje infraštruktúru, kde fyzická forma meny nebude potrebná vôbec.
Výskum ECB sa pritom zameriava aj na skupiny, ktoré zmeny cenníkov bánk zasahujú najcitlivejšie, konkrétne na seniorov a ľudí bez prístupu k moderným technológiám. Práve pre nich sa desaťeurový poplatok za návštevu pobočky stáva reálnou bariérou k vlastným úsporám.

