Nová správa Medzinárodného menového fondu znie ako studená sprcha pre politické elity Európskej únie. Nie je to ďalší technokratický dokument, ktorý sa dá odložiť na neskôr. MMF totiž upozorňuje, že ak sa nezmení spôsob, akým členské štáty hospodária s verejnými financiami, Európu čaká v priebehu nasledujúcich dvoch dekád dlhová vlna bez precedensu.
Podľa odhadov expertov by sa priemerný verejný dlh v EÚ mohol za pätnásť až dvadsať rokov vyšplhať na 130 až 155 percent HDP. To sú čísla, ktoré by ešte pred pár rokmi zneli ako katastrofický scenár z učebnice. Správa MMF ich však opisuje ako reálny vývoj v prípade, že vlády zostanú pri doterajších prístupoch. Informácie priniesla agentúra SITA.
Trojitý fiškálny tlak, ktorý láme rozpočty
Dlhé roky sa európska fiškálna debata krútila okolo starnutia populácie. Viac seniorov znamená vyššie výdavky na dôchodky a zdravotníctvo. Lenže tento klasický problém dnes dopĺňajú ďalšie dva masívne tlaky. Prvý má podobu vojny na Ukrajine a zhoršenej bezpečnostnej situácie, ktorá prinútila vlády zvyšovať obranné rozpočty na úrovne, ešte nedávno politicky nepredstaviteľné. Druhý tlak prichádza z klimatickej politiky. Adaptácia na zmenu klímy si vyžaduje obrovské investície do energetickej transformácie aj do odolnejšej infraštruktúry.
Vzniká tak trojitý fiškálny tlak, ktorý bude dlhodobo formovať rozpočty všetkých členských krajín vrátane Slovenska. Inštitút finančnej politiky varuje, že ide o signál, ktorý sa nedá ignorovať. Postupná konsolidácia a mierne uťahovanie opaskov jednoducho nebudú stačiť. MMF hovorí o potrebe hlbokej reštrukturalizácie.
Bolestivé reformy alebo diktát trhov
V praxi to znamená otvoriť nepopulárne témy. Kompletné prehodnotenie daňovej politiky, modernizáciu sociálneho modelu a prísnejšie zacielenie verejných výdavkov. Zároveň platí, že bez rastu produktivity a výraznejších investícií sa dlhová krivka bude šplhať nahor aj vtedy, ak štáty začnú šetriť.
Prečítajte si tiež
Krajiny EÚ tak stoja pred strategickou voľbou. Reforma dobrovoľná a včasná, alebo reforma vynútená finančnými trhmi, investormi a ratingovými agentúrami. MMF pritom zdôrazňuje, že riešenia sa nedajú hľadať za zatvorenými národnými hranicami. Potrebná bude silnejšia koordinácia pri cezhraničných investíciách, budovaní spoločných obranných kapacít aj pri zdieľaní nákladov ekonomickej transformácie.
Čo by znamenala dlhová kríza pre bežných ľudí
Ak by sa čierny scenár naplnil a verejný dlh sa priblížil k hranici 150 percent HDP bez dostatočného rastu, štáty by stratili suverenitu v rozhodovaní o financiách. Finančné trhy by prestali požičiavať za rozumných podmienok. Obsluha dlhu by požierala rozpočty. Peniaze na školstvo, cesty či zdravotníctvo by sa presúvali len na splácanie úrokov, aby sa zabránilo bankrotu.
Pre občanov by to znamenalo éru úspor tvrdšiu než po kríze v roku dvetisícosem. Radikálne škrty v sociálnom systéme a zdravotníctve, nižšie dôchodky alebo odchod do penzie hlboko po sedemdesiatke, vysoké poplatky u lekára a horšiu dostupnosť liekov. Sociálne istoty by sa zmenili na neudržateľný luxus. Dane by rástli a životná úroveň by klesala.
Tlak by nebol len ekonomický. Nespokojnosť by mohla posilniť populistické a extrémistické strany s lákavými, no nebezpečnými sľubmi o nesplácaní dlhov či odchode z EÚ a eurozóny. V tom najhoršom prípade by bohatšie krajiny odmietli donekonečna sanovať tie zadlžené, čo by mohlo viesť k oslabeniu alebo rozpadu európskej integrácie a k zániku sociálneho modelu, ako ho poznáme dnes.
