Éra, kedy stačilo spomaliť tesne pred rýchlostným radarom, sa na slovenských cestách pomaly končí. Do popredia sa dostáva technológia, ktorá je k cestným pirátom omnoho nekompromisnejšia než klasické radary. Úsekové meranie rýchlosti má totiž svoje špecifiká a staré triky motoristom nepomôžu. Ak ste si doteraz mysleli, že tento systém prekabátite krátkym spomalením tesne pred koncovou kamerou, ste na omyle. Téme sa venoval motoristický magazín Auto Trendy.
Úsekové meranie rýchlosti
Na rozdiel od stacionárnych radarov, ktoré zachytávajú aktuálnu rýchlosť v jednom konkrétnom bode, úsekové meranie pracuje s celkovým časom prejazdu určitého úseku. Celý proces je technologicky pomerne jednoduchý, no pre vodiča s ťažkou nohou na pedále fatálny:
- Vstupná brána: Kamera na začiatku meraného úseku zaznamená evidenčné číslo vášho vozidla (EČV) a presný čas vjazdu.
- Kontrolovaná zóna: Vozidlo prechádza úsekom, ktorý môže mať dĺžku od niekoľkých stoviek metrov až po desiatky kilometrov.
- Výstupná brána: Druhá kamera na konci úseku opäť odfotí auto a zapíše čas výjazdu.
Podľa informácií z Ministerstva vnútra SR systém následne vypočíta priemernú rýchlosť na základe vzorca (rýchlosť = dráha / čas). Ak je výsledná hodnota vyššia ako povolený limit, systém automaticky generuje pokutu v rámci objektívnej zodpovednosti.
Prečo spomalenie v poslednej sekunde nepomôže?
Mnoho vodičov robí chybu v tom, že podcenia matematiku. Ak do úseku vletíte rýchlosťou 160 km/h a pred výstupnou kamerou spomalíte na 100 km/h, váš celkový čas prejazdu bude stále príliš krátky. Matematika je v tomto prípade neúprosná a čas, ktorý ste „získali“ rýchlou jazdou na začiatku, nedokážete vykompenzovať krátkym spomalením na konci tak, aby sa priemer vrátil do normy.
Niektorí šoféri sa pokúšajú systém oklamať tým, že uprostred úseku zastavia na odpočívadle. Hoci by to teoreticky priemernú rýchlosť znížilo, moderné systémy sú čoraz inteligentnejšie a dokážu takéto anomálie vyhodnocovať. Jedinou stávkou na istotu tak zostáva plynulá jazda v rámci predpisov.
Úsekové meranie na Slovensku
Slovenská správa ciest a polícia nasadzujú tieto systémy najmä tam, kde je plynulosť dopravy kritická pre bezpečnosť. Typickým príkladom sú slovenské tunely. Aktuálne sa s takýmto meraním stretnete v nasledujúcich lokalitách:
- Tunely: Sitina v Bratislave, Branisko či Višňové.
- Diaľnice: Vybrané úseky na D1 a D2, najmä v okolí hlavného mesta.
Plány rezortu vnútra naznačujú, že počet týchto zón bude v najbližších rokoch rásť. Nejde o žiadne „tajné pasce“, pretože umiestnenie kamier je verejne známe. Cieľom nie je nachytať vodičov, ale vynútiť si disciplínu na rizikových úsekoch.
Čo vás to bude stáť? Pokuty sú neúprosné
Slovenský sadzobník pokút je nekompromisný a automatizácia úsekového merania znamená, že pokuta vám príde priamo do schránky bez diskusie s policajnou hliadkou.
| Prekročenie rýchlosti | Pokuta v obci | Pokuta mimo obce | Trestné body |
|---|---|---|---|
| do 10 km/h | 20 € | 10 € | – |
| 10 – 20 km/h | 30 – 100 € | 30 – 100 € | 2 body |
| nad 50 km/h | do 800 € | do 800 € | 5 bodov |
Pozor si treba dávať aj na bodový systém. Ak vodič nazbiera 12 bodov, riskuje odobratie vodičského preukazu. Pri automatizovanom úsekovom meraní sa chyby sčítavajú pomerne rýchlo.
Štatistiky sú na strane úsekových meraní
Hoci vodiči vnímajú úsekové meranie často negatívne, štatistiky hovoria jasnou rečou. Európske štúdie preukázali, že v úsekoch s týmto systémom klesá nehodovosť o 20 až 30 percent.
Okrem bezpečnosti prináša tento systém aj ďalšie benefity:
- Plynulosť: Vodiči nejazdia štýlom „brzda-plyn“, čo znižuje riziko reťazových kolízií.
- Ekologický aspekt: Rovnomerná jazda znamená nižšiu spotrebu paliva a menej emisií.
- Spravodlivosť: Systém netrestá za krátkodobé a neúmyselné prekročenie limitu (napríklad pri predbiehaní), ale zameriava sa na chronických porušovateľov predpisov.
Záver je jasný: Úsekové meranie je budúcnosťou kontroly rýchlosti. Najlepšou cestou, ako ušetriť peniaze aj nervy, je jednoducho zložiť nohu z plynu a užiť si plynulú jazdu podľa predpisov.
