Hubblov teleskop je fenomén, ktorý si astronómia osvojila podobne, ako si biológia osvojila mikroskop. Keď ho pred necelými tridsiatimi šiestimi rokmi vyniesol raketoplán Discovery na obežnú dráhu, málokto čakal, že sa z neho stane ikona, ktorá zásadne prepíše naše chápanie vesmíru. Dnes však sledujeme opačný príbeh. Tichý ústup legendy, ktorej výhľad zhoršujú satelity a ktorej vlastná orbita sa postupne stenčuje.
Keď obloha prestáva byť tmavá
Hubble obieha Zem vo výške približne 500 až 600 kilometrov. Každých 97 minút obehne planétu rýchlosťou 28 163 kilometrov za hodinu. Práve odtiaľ po celé desaťročia zásoboval vedcov obrazmi galaxií vzdialených miliardy svetelných rokov. Lenže dnes do jeho zorného poľa čoraz častejšie vstupujú umelé satelity. Ich stopy môžu narúšať snímky, robiť ich nepoužiteľnými a brať vedcom čas aj dáta.
Tento problém nie je zanedbateľný. Ak je expozícia znehodnotená, meranie sa musí zopakovať, ak je to ešte možné. Znamená to stratu pozorovacieho času aj informácií, ktoré mali pomôcť pri výskume vzdialeného vesmíru.
Stroj, ktorý zmenil kozmológiu
Technicky ide o zdanlivo skromný prístroj. Hubble má zrkadlo široké 2,4 metra a pracuje v ultrafialovom aj infračervenom spektre. No práve jeho presnosť z neho spravila revolučný nástroj. Pozorovania supernov typu Ia a premenných hviezd Cefeíd umožnili vedcom určiť rýchlosť rozpínania vesmíru a podieľali sa na objave temnej energie. Pred jeho vypustením sa vek vesmíru pohyboval v odhadoch medzi desiatimi a dvadsiatimi miliardami rokov. Hubble pomohol tento odhad spresniť na dnešných 13,8 miliardy rokov.
A potom sú tu obrazy. Ikonické zábery hmlovín, kolízií galaxií či detailov planét slnečnej sústavy. Aj preto boli k teleskopu v minulosti vysielané servisné misie, počas ktorých ho astronauti opravovali a vylepšovali. Lenže to už je minulosť.
Pomalejší pád, než by sme chceli
Hubble nebol navrhnutý na večnosť. Pri každom prelete cez riedke vrstvy atmosféry, ktorá mimochodom siaha až za Mesiac, stráca energiu a klesá. Atmosférický odpor je neúprosný. NASA spolu so SpaceX zvažovali, že by ho vrátili na vyššiu obežnú dráhu, no náklady boli vysoké a výsledok neistý. Od tohto zámeru sa nakoniec upustilo.
Najnovšie štúdie hovoria, že v optimistickom scenári by mohol Hubble zostať na obežnej dráhe až do roku 2040. V tom najhoršom prípade by mohol zhorieť v atmosfére už v roku 2029. Najpravdepodobnejší dátum rozlúčky dnes pripadá na rok 2033.
Legendárny teleskop, ktorý nám ukázal, aký starý je vesmír a priniesol jedny z najúchvatnejších snímok kozmu, smeruje k svojmu koncu najmä v dôsledku fyzikálnych zákonov, ktorým na obežnej dráhe čelí. Jeho posledné roky sa budú počítať na strácané metre výšky, ktoré už nezíska späť.
