Európska únia (EÚ) stojí na prahu ďalšieho vyostrenia obchodných vzťahov s Čínou. Kým doteraz sa pozornosť Bruselu sústredila primárne na čisté elektromobily, najnovšie plány mieria na ďalší segment trhu. Šéf priemyslu EÚ Stéphane Séjourné presadzuje, aby sa sankčné mechanizmy rozšírili aj na čínske hybridné vozidlá, čo vyvoláva ostrú diskusiu nielen s Pekingom, ale aj vo vnútri samotnej Únie. Téme sa venuje portál euractiv.sk.
Hybridy ako trójsky kôň
Hlavným argumentom pre tento radikálny krok je spravodlivosť na trhu. Podľa informácií portálu euractiv.sk Séjourného kabinet tvrdí, že ak sú clá opodstatnené pri plne elektrických vozidlách, musia logicky platiť aj pre hybridy. Tieto autá sa totiž v Číne vyrábajú za identických podmienok, využívajú rovnaké batériové technológie a ťažia z rovnakých štátnych dotácií ako ich čisto elektrickí súrodenci.
Štatistiky dávajú obavám Bruselu za pravdu. Kým export čínskych elektromobilov do Únie vzrástol za posledný rok o 12 percent, dovoz plug-in hybridov doslova explodoval. Údaje Čínskej asociácie osobných automobilov ukazujú, že len za prvých jedenásť mesiacov roku 2025 poslala Čína do Európy štvrť milióna hybridov, čo predstavuje nárast o rekordných 155 percent. Zdá sa, že čínske automobilky našli v hybridoch dieru v európskom ochrannom múre.
Kompromis v podobe minimálnych cien
Aby sa EÚ vyhla totálnej obchodnej vojne, leží na stole aj alternatívne riešenie. Brusel rokuje s Pekingom o takzvaných cenových záväzkoch. V praxi by to znamenalo, že čínski výrobcovia by sa dobrovoľne zaviazali predávať svoje autá v Európe nad určitou minimálnou cenovou hranicou. Výmenou za to by im Komisia odpustila alebo výrazne znížila antidotačné clá, ktoré dnes môžu dosahovať až vyše 35 percent.
Čínske ministerstvo obchodu tento návrh privítalo a označuje ho za mäkké pristátie sporu. Analytici sú však skeptickí. Koen De Leus z BNP Paribas Fortis varuje, že takéto riešenie je len oddialením problému, či dokonca mäkkou kapituláciou Európy.
Číňania zarobia viac, Európa stráca dych
Problémom cenových podláh je ekonomická realita. Výroba v Číne je o 30 až 40 percent lacnejšia vďaka nižším cenám práce, energií a kontrole nad celým dodávateľským reťazcom od ťažby lítia až po montáž. Ak Brusel prikáže čínskym firmám predávať drahšie, v podstate im len umelo zvýši ziskové marže na každom predanom kuse. Európski výrobcovia tým nezískajú technologickú výhodu, len sa dočasne ochránia pred cenovým dumpingom.
Celý spor sa odohráva na pozadí rekordného obchodného deficitu. Čínsky prebytok v obchode s Európou dosiahol historických 310 miliárd dolárov, čím prekonal aj obchodnú nerovnováhu s USA. Európski lídri si uvedomujú, že dominancia firiem ako BYD či Geely, ktoré ovládajú pätinu svetového trhu s elektrickými autami, je existenčnou hrozbou pre domáci priemysel.
Berlín a Paríž na opačných stranách barikády
Návrh na rozšírenie ciel však naráža na tvrdý odpor Nemecka, čím sa prehlbuje rozkol medzi dvoma najväčšími ekonomikami Únie. Francúzsko, reprezentované prezidentom Macronom a eurokomisárom Séjourným, tlačí na ochranársku politiku. Francúzske koncerny ako Renault či Stellantis sú závislé najmä na európskom trhu a čínske hybridy vnímajú ako priamu likvidačnú konkurenciu v segmente dostupných áut.
Nemecko je v úplne inej pozícii. Pre automobilky Volkswagen, BMW či Mercedes je Čína kľúčovým trhom, kde generujú obrovské zisky. Berlín sa preto desí odvetných opatrení Pekingu, ktoré by mohli tieto toky peňazí zastaviť.
Súčasný nemecký kancelár Friedrich Merz síce podporuje znižovanie strategických závislostí od Číny, no odmieta otvorený konflikt. Namiesto colných vojen preferuje cestu diverzifikácie, čoho dôkazom sú nové strategické partnerstvá v oblasti surovín s Kanadou či krajinami Južnej Ameriky. Spor o hybridy tak bude nielen skúškou vzťahov s Čínou, ale aj testom jednoty vnútri samotnej EÚ.
