Európa vstúpila do fázy, ktorú by ešte pred pár rokmi mnohí považovali za politickú fikciu. Kým v roku 2021 sa v národných stratégiách spomínali skôr opatrné modernizácie a drobné technologické kroky, dnes sa na úrovni Bruselu aj členských štátov otvorene hovorí o najväčšom rozmachu zbrojárskej výroby za celé generácie. Impulz je jasný. Ruská vojna proti Ukrajine prelomila staré predstavy o tempe konfliktu aj o tom, koľko munície je „dosť“.
Granáty ako lakmusový papierik
Najviditeľnejšie sa zmena prejavila pri delostreleckej munícii. Kapacity, ktoré ešte donedávna stačili na mierové fungovanie, sú dnes beznádejne malé. Európske sklady už nestačia držať krok so spotrebou. Podľa eurokomisára pre obranný priemysel Andriusa Kubiliusa však tempo výroby vyskočilo na úroveň, ktorá by v roku 2021 pôsobila ako sci-fi tabuľka v analytickej prezentácii.
Z približne 300-tisíc granátov ročne sa Európa dostala na trajektóriu, ktorá má do konca tohto roka atakovať hranicu 2 miliónov kusov. To je skok, aký nebýva bežný ani v konkurenčných civilných odvetviach.
ASAP mení pravidlá hry
Podhubie pre tento nárast vytvoril celoeurópsky plán známy ako ASAP. Jeho cieľ je priamočiary, no náročný. EÚ chce dosiahnuť dlhodobú samostatnosť. Od začiatku doň prúdili peniaze na moderné výrobné linky aj na nábor tisícov nových pracovníkov. Dôležitú úlohu zohrali granty z Bruselu, ktoré výrobcom znížili riziko a urýchlili rozhodovanie.
Prečítajte si tiež
Politici dnes hovoria o historickej zmene, pretože obranný priemysel sa prestáva vnímať len ako komerčný sektor. Stáva sa súčasťou strategickej bezpečnosti. Skrátka, stratégia, nie biznis ako každý iný.
Spoločné objednávky namiesto chaosu
Členské štáty zároveň diskutujú o balíku hromadných objednávok v hodnote okolo 1,5 miliardy eur. Myšlienka je jednoduchá. Namiesto paralelných národných kontraktov sa má vytvoriť spoločný nákupný mechanizmus.
Armády tým získajú včas doplnené zásoby a výrobcovia zasa istotu, že po prípadnom útlme bojov nepríde náhly prepad objednávok. Podobný model funguje pri veľkých projektoch leteckej techniky, lenže teraz sa ho Európska únia pokúša preniesť do sveta munície, kde doteraz dominovala fragmentácia.
Munícia nestačí
Delostrelectvo je len prvá kapitola. V úradníckych kanceláriách sa už riešia plány na zrýchlenie výroby rakiet, systémov protivzdušnej obrany, ťažkých zbraní aj bezpilotných lietadiel. Ide o kritické technológie, ktorých potreba rastie nielen na fronte, ale aj v členských štátoch, ktoré sa pripravujú na scenár rozšírenia hrozby.
Kým granáty sa spotrebúvajú denne vo veľkých objemoch, rakety a drony predstavujú sofistikovanejší sortiment. Vyžadujú dlhší vývoj, špecializované komponenty a výrazne vyššie investície.
Limity rastu a tvrdé rozhodnutia
Analytici však brzdia prehnaný optimizmus. Ak sa konflikt na východe Európy pretiahne, dopyt môže prevýšiť aj novo vybudované kapacity. V takom prípade sa čoraz častejšie skloňuje možnosť dodávok z partnerských krajín mimo Európskej únie.
Tu sa však otvára citlivá otázka rovnováhy medzi okamžitými vojenskými potrebami a ochranou domáceho priemyslu. Rozhodnutia, ktoré padnú v nasledujúcich dvoch rokoch, totiž môžu určiť budúci charakter európskeho obranného priemyslu.
