Na skle zaparkovaného auta v pražských Vršoviciach sa objavila nálepka s politicky ladeným odkazom namiereným proti čínskym automobilom. Text bol ostrý a osobný a autor ním vyjadril nesúhlas s kúpou vozidiel čínskej výroby. Hoci malo ísť o názorový protest, situácia zároveň otvorila otázku, či takýto spôsob upozorňovania nie je v rozpore so zákonom.
Nálepka ako rozsudok
„Koupí čínského auta jste podpořil/a čínskou komunistickou stranu. Milada Horáková a stovky dalších komunisty popravených a umučených lidí se v hrobě obrací. Hanba vám!“ Presne takto znel text, ktorý neznámy aktivista, alebo skôr vandal, nalepil na okno čínskeho automobilu značky Leapmotor. Odkaz nebral ohľad na to, že auto nemusí patriť samotnému vodičovi.

Nálepku objavil motoristický novinár Jan Švandrlík, ktorý mal vozidlo zapožičané na štandardný redakčný test. Auto zaparkoval na ulici v Prahe, kde zvyčajne necháva všetky testované vozidlá. Ako sám uviedol, už predtým tam parkoval viacero čínskych modelov a s podobnou reakciou sa nestretol.
Moralizovanie, ktoré naráža na zákon
Švandrlík nálepku bez problémov odstránil a keďže na aute nezostala žiadna škoda, políciu nekontaktoval. Vozidlo však pre istotu preparkoval, aby predišiel prípadnému ďalšiemu poškodeniu.
Polícia má v podobných prípadoch jasno. „Lepení samolepek na cizí vozidla bez souhlasu jejich provozovatele není legální forma upozorňování,“ uviedla pre Autosalon policajná hovorkyňa Violeta Siřišťová. Podľa nej môže ísť v závislosti od následkov o priestupok alebo trestný čin a zároveň o zásah do bezpečnosti cestnej premávky.
Autosalon už na podobné prípady upozorňoval. V polovici decembra riešil skupinu ľudí, ktorá lepí nálepky na autá blokujúce nabíjačky pre elektromobily. V tomto prípade však dôvod konania nie je taký jednoznačný, keďže aj vozidlá iných než čínskych značiek obsahujú množstvo komponentov vyrobených v Číne, podobne ako mnohé bežné produkty v domácnostiach.
Výsledkom celej situácie tak nebola diskusia, ale zásah do cudzieho majetku, ktorý môže mať aj právne dôsledky. Prípad ukazuje, že vyjadrovanie politického postoja týmto spôsobom môže prekročiť hranice dovoleného správania.

