Na finančných trhoch sa objavuje prekvapivý odklon od doterajšieho globálneho trendu. Zatiaľ čo americký Federálny rezervný systém (Fed) sa chystá na pokračovanie cyklu znižovania úrokových sadzieb, investori v eurozóne čoraz viac vsádzajú na opačný scenár.
Podľa cien na swapových trhoch sa očakáva, že Európska centrálna banka (ECB) by mohla v roku 2026 dokonca úroky zvýšiť, namiesto ich znižovania. Na základe informácií Financial Times to píše Finsider.
Trump a jeho obchodná vojna
Očakáva sa, že americký Fed, ktorý už v najbližšom zasadnutí pravdepodobne pristúpi k zníženiu nákladov na požičiavanie, uskutoční v budúcom roku minimálne dve ďalšie zníženia sadzieb.
Naopak, pre eurozónu, Kanadu a Austráliu označila Pooja Kumra zo spoločnosti TD Securities nadchádzajúci rok za potenciálny bod zlomu. Centrálne banky v týchto regiónoch prejavujú menšiu ochotu ďalej znižovať sadzby.
Medzi dôvody patrí aj fakt, že obchodná vojna, ktorú pred časom spustil Donald Trump, sa pre obchodných partnerov USA ukázala byť menej škodlivá, než sa pôvodne predpokladalo. Globálny colný šok bol miernejší, vďaka čomu ekonomiky Európy a ďalších krajín vykazujú odolnosť.
Tvrdé dôsledky pre dolár
Tento rozdielny prístup centrálnych bánk má priame dôsledky pre menové trhy. Odlišné smerovanie úrokových sadzieb by mohlo prispieť k ďalšiemu poklesu hodnoty amerického dolára. Ten už voči košu iných mien stratil tento rok viac ako osem percent. Nižšie úrokové sadzby totiž znižujú atraktivitu držania danej meny pre medzinárodných investorov, čo oslabuje dopyt po dolári.
Podobný jastrabí postoj, teda očakávanie zvyšovania sadzieb, predpokladajú investori aj v Austrálii a Kanade, kde sa ekonomiky tiež zlepšujú. Bank of England by mala dosiahnuť dno svojho cyklu znižovania sadzieb až do budúceho leta.
A čo Slovensko?
Slovensko ako člen eurozóny preberá menovú politiku Európskej centrálnej banky. Ak investori očakávajú, že ECB bude musieť sadzby v roku 2026 zvýšiť, čo naznačuje pretrvávajúce inflačné tlaky alebo silnejšiu ekonomickú aktivitu eurozóny, než sa predpokladalo, znamená to, že náklady na pôžičky neklesnú tak rýchlo, ako by si želali.
Neprehliadnite
Hypotéky s variabilnými sadzbami, ktoré sú priamo naviazané na sadzby ECB, zostanú vysoké alebo dokonca ešte mierne stúpnu. Rovnako tak zostanú drahé aj spotrebné úvery a firemné pôžičky. To bude brzdiť spotrebu domácností a investície podnikov, čím sa predĺži obdobie ekonomického spomalenia.
Navyše, Fed znižuje sadzby a ECB ich drží alebo zvyšuje, euro sa stáva pre medzinárodných investorov atraktívnejšie (ponúka vyšší výnos). To posilňuje euro voči doláru. Silnejšie euro je pre Slovákov dobré pri cestovaní do USA alebo pri nákupe tovarov denominovaných v dolároch, pretože sa stanú relatívne lacnejšími.
Na druhej strane to sťažuje život slovenským exportérom, ktorých tovary predávané do USA alebo na iné dolárové trhy sa stávajú pre zahraničných kupcov drahšími, čo môže znižovať ich konkurencieschopnosť a následne ohroziť pracovné miesta v exportne orientovaných odvetviach.
Celkovo teda pre slovenskú ekonomiku prevláda riziko pretrvávajúceho tlaku vysokých úrokových sadzieb na domáci trh a spotrebu, zatiaľ čo benefit v podobe silnejšieho eura môže byť vyvážený negatívnym vplyvom na export. Situácia naznačuje, že boj s infláciou v eurozóne (a teda aj na Slovensku) sa ešte neskončil.
