Informačný systém Štátnej pokladnice je pre chod Slovenska rovnako dôležitý ako elektrická sieť či diaľnice, hoci bežný občan ho priamo nevidí. Práve cez tento digitálny uzol pretekajú miliardy eur, ktorými štát riadi svoju hotovosť, vedie účty a predovšetkým vypláca mzdy tisíckam štátnych zamestnancov vrátane lekárov a učiteľov.
Po dvoch dekádach nepretržitej prevádzky však technológia narazila na svoje limity a štát stojí pred nevyhnutnou investíciou, informuje denník Teraz.sk. Odhadovaná cena projektu na najbližších desať rokov dosahuje 65,7 milióna eur, čo však neuniklo pozornosti Útvaru hodnoty za peniaze. Analytici tvrdia, že pri správnom nastavení by konečný účet mohol byť nižší.
Príliš zastarané systémy
Súčasný systém vznikol pred viac ako dvadsiatimi rokmi a v kontexte dnešného technologického sveta pripomína skôr muzeálny exponát než moderný bankový nástroj. Používaná infraštruktúra je podľa hodnotenia analytikov zastaraná a vyžaduje si kompletnú obmenu, aby dokázala bezpečne fungovať aj v budúcnosti. Ešte väčším problémom je však užívateľská skúsenosť.
Klienti Štátnej pokladnice, ktorými sú účtovníci a finanční manažéri takmer dvetisíc štátnych a verejných organizácií, sa dlhodobo sťažujú na komplikované a neprehľadné rozhranie. Práca so systémom je pre nich často zdĺhavá a neintuitívna, čo v dnešnej dobe internet bankingu a mobilných aplikácií pôsobí ako návrat do minulosti.
Chce sa priblížiť komerčným bankám
Štát preto rozhodol o radikálnej modernizácii. Ambíciou nie je len vymeniť staré „železo“ za nové, ale kompletne prebudovať spôsob, akým inštitúcie so štátnymi peniazmi narábajú. Nový systém by mal priniesť vylepšené transakčné jadro, ktoré bude zodpovedné za rýchle a bezchybné spracovanie pohybov medzi účtami.
Najviditeľnejšou zmenou má byť zjednodušenie používania po vzore moderných komerčných bánk, na aké sú ľudia zvyknutí zo súkromného života. Plánuje sa dokonca aj zriadenie bezpečného prístupu prostredníctvom mobilnej aplikácie, čo by výrazne zvýšilo flexibilitu pri správe verejných financií.
Kde možno ušetriť milióny eur
Pri pohľade na cenovku 65,7 milióna eur však Útvar hodnoty za peniaze dvíha varovný prst a navrhuje niekoľko úprav. Z celkovej sumy je na samotný vývoj vyčlenených necelých 22 miliónov eur, na prevádzku takmer 19 miliónov a až 25 miliónov eur predstavuje rezervu na možný budúci rozvoj.
Analytici odporúčajú, aby štát namiesto drahého vývoja softvéru na mieru radšej zvážil nákup už hotových riešení, ktoré sú bežne dostupné na trhu. Rovnako radia presnejšie vyhodnotiť náročnosť migrácie systému do vládneho cloudu, čo by mohlo viesť k zníženiu maximálneho odhadu nákladov.
Ďalší priestor na šetrenie vidia odborníci v nákladoch na prevádzku. Ak by sa podarilo nastaviť výdavky na úroveň porovnateľných štátnych IT systémov, ročná úspora by mohla dosiahnuť 0,8 až 1,2 milióna eur. ÚHP zároveň upozorňuje, že modernizácia nesmie byť len o technológiách. Bez úpravy interných procesov a zvýšenia povedomia o kybernetickej bezpečnosti by ani ten najmodernejší softvér nemusel vyriešiť všetky problémy, ktorým dnes Štátna pokladnica čelí.
