Spustenie dlho očakávaného online overovača nároku na energopomoc sprevádza vlna nespokojnosti a zmätku. Hoci ministerstvo hospodárstva v pondelok 8. decembra sprístupnilo web energopomoc.sk, kde si občania môžu po zadaní údajov z faktúr (EIC alebo POD kód) overiť svoj status, výsledky mnohých šokovali. Do redakcie portálu tvnoviny.sk prichádzajú desiatky sťažností od ľudí, ktorým výpočty nedávajú zmysel, alebo sa cítia systémom nespravodlivo poškodení.
Základom systému je výpočet takzvanej „bonity“ domácnosti, kde limitujúcim faktorom je prepočítaný príjem 1 930 eur. Používajú sa pri tom koeficienty (1 pre prvého dospelého, 0,7 pre ďalšieho a 0,5 pre dieťa do 14 rokov). Napriek jednotnému vzorcu sa však v praxi objavujú absurdity.
Absurdné chyby a hluchá linka
Viacerí ľudia, ako napríklad Marko z Galanty, hlásia bizarný technický problém. Systém im potvrdil nárok na dotovanú elektrinu, no pri plyne im ten istý systém a pri rovnakých vstupných údajoch nárok zamietol. Táto nekonzistentnosť vyvoláva obavy o správnosť celého mechanizmu.
Občania sa navyše nemajú na koho obrátiť, pretože na oficiálnu infolinku uvedenú na stránke sa podľa sťažností nedá dovolať.
Doplatili na staré príjmy
Veľkým problémom je aj metodika, ktorá sa pozerá do spätného zrkadla. Štát posudzuje príjmy za obdobie od júla 2024 do júna 2025. To však diskriminuje ľudí, ktorým sa životná situácia zhoršila len nedávno.
Príkladom je Peter z Oravy, ktorý prišel o prácu k 1. októbru a momentálne žije len z podpory. Keďže však systém vidí jeho staré zárobky spred leta, nárok na pomoc mu zamietol, hoci mu k limitu chýbalo len pár desiatok eur.

Podobne je na tom pani Marta, ktorej manžel v septembri zmenil prácu za horšie platenú. Keďže žijú v celoelektrickom byte a pomoc nedostali, obávajú sa 30-percentného nárastu cien, ktorý pri ich aktuálnom nízkom príjme nebudú schopní zvládnuť. Systém ich aktuálnu núdzu zohľadní až o rok.
Pasca trvalého pobytu
Ďalšou kritickou oblasťou sú trvalé pobyty. O pomoc prichádzajú mnohí rodičia a dôchodcovia len preto, že majú na svojej adrese formálne prihlásené dospelé deti, ktoré však reálne žijú v zahraničí alebo v podnájmoch a na chod domácnosti neprispievajú. Príjem týchto „fiktívnych“ členov domácnosti však systém započíta, čím seniori prekročia limit.
Veronika upozornila na prípad svojej matky, dôchodkyne s príjmom 550 eur. Keďže má u nej trvalý pobyt dcéra s vnukom (hoci bývajú inde a platia si vlastné energie), dôchodkyňa o pomoc prišla.
Energopomoc v roku 2026: Kto má oficiálne nárok a ako bude prebiehať?
Ako bolo spomenuté v úvode, základným kritériom pre získanie pomoci je takzvaná „bonita domácnosti“. Tento ukazovateľ nevychádza len z prostého súčtu príjmov, ale zohľadňuje veľkosť rodiny prostredníctvom systému koeficientov. Prvý dospelý člen má váhu 1, ďalší dospelí 0,7 a každé nezaopatrené dieťa 0,5. Pomoc získajú len tie domácnosti, ktorých takto prepočítaný mesačný príjem nepresiahne hranicu 1 930 eur.
Štát pritom posudzuje hrubé príjmy za obdobie od júla 2024 do júna 2025, pričom zloženie domácnosti sa berie podľa trvalého pobytu k 27. novembru 2025.
Samotná realizácia pomoci sa bude líšiť podľa typu energie. Pri elektrine a plyne pôjde o najjednoduchšiu formu. Pre oprávnené domácnosti sa znížená, dotovaná cena premietne automaticky priamo do faktúr a zálohových platieb. Dodávatelia energií dostanú od štátu zoznam oprávnených odberných miest a týmto klientom budú fakturovať elektrinu so zastropovanou silovou zložkou (72,70 eura/MWh) a plyn na úrovni cien z roku 2025.
Odlišný režim však čaká domácnosti napojené na centrálne zásobovanie teplom (teplárne). V tomto prípade neuvidia zľavu na faktúre okamžite. Budú musieť platiť plné zálohové platby a štát im zvýšené náklady bude refundovať spätne formou takzvaných energošekov, čiže poštových poukážok, ktoré budú zasielané v dvoch termínoch, v januári a júli 2026.

A čo politici?
Pôvodné nastavenie automatizovaného systému energopomoci vytvorilo paradoxnú situáciu, v ktorej by nárok na štátnu dotáciu vznikol aj mnohým poslancom Národnej rady SR, a to napriek ich nadštandardným príjmom. Tento problém spôsobila špecifická štruktúra poslaneckého platu.
Systém na posudzovanie nároku totiž vychádza z údajov o zdaniteľných príjmoch, no značnú časť poslaneckého príjmu tvoria takzvané paušálne náhrady, ktoré nepodliehajú odvodom a daniam rovnakým spôsobom ako bežná mzda. V očiach automatického systému sa tak poslanec javil ako osoba s výrazne nižším príjmom, než aký reálne poberá, čo by mu v mnohých prípadoch (najmä ak má deti) umožnilo „podliezť“ stanovený limit bonity a získať dotované energie.
V reakcii na verejnú kritiku a tlak opozície však vládna koalícia oznámila rázny krok, ktorý má túto nespravodlivosť napraviť. Ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že koaliční poslanci podajú legislatívny návrh, ktorý explicitne a natvrdo vylúči všetkých poslancov parlamentu z nároku na energopomoc. Tejto téme sme sa venovali v samostatnom článku.

