Slovenský pacienti stoja pred nepríjemnou realitou. Ak ich napríklad o tretej ráno prepadne akútna bolesť alebo vysoká horúčka, šanca na legálny nákup liekov je takmer nulová. Na celej mape našej krajiny totiž svieti už len jeden jediný bod, kde vám predajú lieky nonstop. Kým susedné štáty experimentujú s dostupnosťou liečiv, Slovensko naráža na legislatívne bariéry a ekonomickú neudržateľnosť. Téme, prečo lekárne v noci zatvárajú, sa venoval portál STVR.
Jediná nonstop lekáreň je v Prešove
Prešov je v súčasnosti jediným miestom na Slovensku, kde funguje lekáreň v režime 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Podľa Dáši Jeleňovej, hovorkyne Prešovského samosprávneho kraja, ide o iniciatívu súkromného subjektu, ktorý na svoju nepretržitú prevádzku nevyžaduje žiadne externé dotácie. Jeleňová zároveň zdôrazňuje, že samotná župa nedisponuje finančnými prostriedkami ani zákonnými nástrojmi na to, aby prevádzku akejkoľvek lekárne dotovala.
Tento stav ostro kontrastuje so zvyškom Slovenska, vrátane Bratislavy. Hlavné mesto prišlo o svoju poslednú nonstop lekáreň pred viac ako rokom. Išlo o prevádzku v Ružinove, ktorej zrušenie iniciovala Slovenská lekárnická komora (SLeK).
Prečo lekárne v noci zatvárajú?
Dôvody sú prozaické a čisto ekonomické. Prevádzka v nočných hodinách generuje stratu, ktorú súkromní majitelia odmietajú znášať. Hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay upozorňuje na zásadnú dieru v systéme. A síce, že štát ani poisťovne pohotovostné služby v lekárňach neplatia.
Podľa Szalaya neexistuje žiadna platba zo zdravotného poistenia či rozpočtu, ktorá by lekárnikom kompenzovala náklady na nočný personál a energie. Kým sa tento model financovania nezmení, podľa jeho slov nemožno očakávať, že by lekárne mali motiváciu otvárať dvere aj po zotmení. Navyše dodáva, že takúto „službu verejnosti“ by si momentálne mohli dovoliť len extrémne ziskové siete lekární, ktoré by stratu dotovali z iných aktivít.
Analýzy správania zákazníkov potvrdzujú, že o polnoci sa do lekárne nechodí pre život zachraňujúce medikamenty. Predseda SLeK Ondrej Sukeľ uvádza, že drvivá väčšina pacientov s receptami prichádza do desiatej hodiny večer. Počas neskorej noci tvoria klientelu skôr ľudia hľadajúci tehotenské testy, voľnopredajné lieky tlmice bolesti či dokonca prípravky pre domáce zvieratá. Práve nízka vyťaženosť bola podľa Sukeľa dôvodom, prečo sa nočná prevádzka ukázala ako neefektívna.
Možným riešením sú čerpacie stanice
V mnohých krajinách Európskej únie je bežné, že základné lieky proti teplote či bolesti hlavy si kúpite v klasickom obchode alebo na čerpacej stanici. Szalay preto navrhuje, aby sa Slovensko vybralo touto cestou, prípadne aby lieky vydávali priamo lekári na pohotovostiach. Navrhuje legislatívne zmeny, ktoré by prepojili ambulantnú pohotovosť s výdajom liečiv tak, aby pacient nemusel cestovať cez pol mesta.
Ministerstvo zdravotníctva SR je však k takejto liberalizácii skeptické. Rezort sa obáva, že predaj liekov mimo odborného dohľadu lekárnika by viedol k ich nekontrolovanému užívaniu a hazardovaniu so zdravím. Aktuálne preto žiadne zmeny v legislatíve, ktoré by umožnili predaj napríklad ibuprofénu na pumpách, nepripravuje.
Vianočný chaos v hlavnom meste
Problém sa naplno prejavuje práve počas sviatkov. Ak niekto potreboval lieky počas Štedrého dňa v Bratislave, situácia bola komplikovaná. Hoci pohotovosti pre dospelých v Ružinove či v Petržalke fungovali, lieky v ich bezprostrednej blízkosti pacienti nenašli. Chorí sa museli presunúť do nemocníc na Kramároch alebo do lokality Bory, aby sa dostali k predpísaným medikamentom.
Absencia systémového prepojenia lekárskej pohotovosti a výdaja liekov zostáva jedným z najpálčivejších problémov nášho zdravotníctva, na ktorý doplácajú predovšetkým chorí v čase najväčšej núdze.
