V centrálnej časti Turecka sa odohráva scenár, ktorý pripomína katastrofický film, no pre miestnych obyvateľov je to každodenná realita plná strachu. Región bojuje s fenoménom masívnych prepadlín, ktoré sa v zemi tvoria už niekoľko mesiacov a ich počet neustále narastá.
Tento úkaz nenecháva chladnými nielen zúfalých farmárov, ktorí prichádzajú o úrodnú pôdu, ale ani geológov sledujúcich drastické zmeny v krajine. Odborníci sa zhodujú, že diery v zemi sú ďalším viditeľným a hrozivým dôsledkom prebiehajúcich klimatických zmien spojených s dlhodobým suchom, ktoré túto oblasť sužuje, píše portál iMeteo.sk.
Apokalyptická scenéria uprostred polí
Epicentrom tohto geologického problému sa stalo mesto Karapinar v provincii Konya. Práve tu je situácia najkritickejšia, keďže obrovské krátery sa objavujú priamo na poľnohospodárskej pôde a často vznikajú v nebezpečnej blízkosti vedľa seba. Na niektorých parcelách napočítali odborníci viac ako desať takýchto útvarov na malej ploche, čo robí obrábanie pôdy prakticky nemožným a životunebezpečným.
Zmeny sa však netýkajú len nížin, ale aj horských oblastí, kde sa nachádzajú rozsiahle krátery. Tie boli v minulosti prirodzene vyplnené vodou a tvorili dôležitú súčasť ekosystému, no dnes sú podľa správy agentúry Reuters väčšinou úplne vyschnuté a ostali po nich len prázdne jazvy v krajine.
Začarovaný kruh nedostatku vody
Profesor geológie Fetullah Arik upozorňuje, že tempo vzniku nových prepadlín sa v posledných rokoch dramaticky zrýchlilo a ich celkový počet v provincii Konya sa už nebezpečne blíži k hranici sedemsto. Hlavným vinníkom je kombinácia klimatickej zmeny a extrémneho sucha, ktoré svet pociťuje približne od začiatku nového milénia. Situáciu zhoršuje rapídny pokles hladiny podzemných vôd.
Kým na začiatku tisícročia klesala voda o prijateľný pol meter ročne, dnes je to až štyri alebo päť metrov každý rok. Keď voda ustúpi, podzemné dutiny stratia oporu a pôda sa pod vlastnou váhou zrúti.
Farmári sa tak ocitli v pasci. Nedostatok vlahy ohrozuje ich úrodu a živobytie, čo ich núti hľadať vodu čoraz hlbšie. V zúfalej snahe zachrániť úrodu vznikajú v regióne tisíce nových studní, pričom mnohé z nich sú vyvŕtané bez potrebných povolení. Štatistiky sú alarmujúce, keďže v regióne existuje približne 120 tisíc nelegálnych studní oproti len 40 tisícom tých licencovaných.
Tento nekontrolovaný a masívny odber vody ešte viac vyčerpáva podzemné zásoby a priamo prispieva k vzniku ďalších prepadlín.
Život s pocitom ohrozenia
Hoci si prepadliny zatiaľ nevyžiadali obete na životoch, ich nepredvídateľnosť predstavuje obrovské riziko pre ľudí, obytné domy aj drahé hospodárske stroje. Svoje obavy otvorene priznáva aj miestny farmár Mustafa Sika z Karapinaru, ktorému sa život zmenil doslova zo dňa na deň.
Na jeho vlastných pozemkoch sa za posledné dva roky objavili už dve veľké diery. Spomína najmä na vznik tej druhej z augusta 2024, ktorú sprevádzal mimoriadne hlasný a desivý dunivý zvuk, pripomínajúci výbuch či zemetrasenie.
Geologické prieskumy v oblasti potvrdili, že pod povrchom číhajú ďalšie dutiny, no nikto nedokáže predpovedať, kedy sa strop jaskyne preborí. Farmári v regióne tak dnes pracujú s neustálym pocitom neistoty a vedomím, že pôda pod ich nohami už nie je bezpečná.
