Virtuálne hranice neexistujú a Slovensko sa ocitlo v hľadáčiku kybernetických zločincov rovnako intenzívne ako veľké západné krajiny. Najnovšie dáta od Check Point za rok 2025 odhaľujú alarmujúcu realitu, kde na jednu slovenskú organizáciu smerovalo priemerne viac ako 1 830 útokov týždenne. Spoločnosť o tom informuje v správe adresovanej médiám.
Druhá polovica roka priniesla ešte silnejší nápor s medziročným nárastom o 27 percent, čo kopíruje negatívne globálne trendy. Tomáš Valenta z Check Point spoločnosti varuje, že globálne prepojenie ekonomiky robí z našej krajiny rovnocenný cieľ bez ohľadu na veľkosť trhu alebo samotných firiem.
Najväčší podiel hrozieb u nás predstavovali botnetové útoky, ktorých cieľom je zvyčajne preťažiť systémy a vyradiť ich z prevádzky, no oveľa väčším strašiakom zostáva ransomvér.
Vydieranie a zlyhávajúci ľudský faktor
Hoci ransomvérové útoky tvorili menšiu časť z celkového počtu incidentov, ich dopady sú devastujúce a dokážu paralyzovať chod nielen súkromných podnikov, ale aj verejných inštitúcií. Príkladom z praxe sú medializované incidenty na katastri alebo odstavenie výroby v automobilovom priemysle.
Stratégia útočníkov sa navyše mení a v roku 2026 bude tento trend silnieť. Už im nestačí len zašifrovať dáta a pýtať výkupné za digitálny kľúč. Ťažisko sa presúva k vydieraniu hrozbou zverejnenia citlivých údajov. Postihnuté organizácie sa tak dostávajú pod dvojitý tlak, okrem prevádzkových problémov riskujú stratu dôvery zákazníkov a vysoké pokuty za únik osobných dát.
Slabým miestom zostáva aj cloudové prostredie, ktoré sa masívne využíva pri práci na diaľku. Časté nesprávne konfigurácie a slabé zabezpečenie rozhraní robia z cloudov ľahký terč.
Umelá inteligencia ako dvojsečná zbraň
Výhľad do blízkej budúcnosti naznačuje, že kybernetická vojna bude čoraz sofistikovanejšia vďaka zapojeniu umelej inteligencie. Útočníci ju využívajú na tvorbu deštruktívneho malvéru, dezinformačných kampaní a hacktivizmu na objednávku. Mimoriadne nebezpečné sú phishingové kampane, ktoré vďaka AI nabrali na kvalite a personalizácii.
Už nejde len o podvodné e-maily s gramatickými chybami, ale o uveriteľné texty, a dokonca aj hlasové či video deepfake nahrávky. Alarmujúci je aj nárast útokov zameraných na krádež prihlasovacích údajov, ktoré stúpli o viac ako polovicu.
Takzvaný infostealer softvér sa stáva hlavnou vstupnou bránou pre kyberzločincov, pričom ohrozuje nielen firmy, ale aj bežných jednotlivcov, ktorých digitálna identita sa následne stáva tovarom na čiernom trhu.
