Stavebné konanie na Slovensku bolo dlhé roky synonymom pre skúšku trpezlivosti. Nekonečné lehoty, kopy papierov a časté vracanie žiadostí pre formálne chyby brzdili nielen veľkých developerov, ale aj bežných ľudí, ktorí si chceli splniť sen o bývaní. S príchodom nového stavebného zákona sa však pravidlá hry zásadne menia.
Ambiciózny plán plnej digitalizácie a nekompromisných lehôt prináša nádej na zrýchlenie, no zároveň vyvoláva obavy. Bude nový systém zvládať nápor? A dokážu sa v ňom ľudia bezchybne orientovať?
Práve v tomto bode sa stretáva legislatívna nevyhnutnosť s technologickou inováciou. Ukazuje sa, že kľúčom k plynulému prechodu nemusí byť len viac úradníkov, ale predovšetkým inteligentné nástroje, ktoré dokážu „vidieť“ to, čo ľudskému oku v záplave dokumentov unikne.
Že nejde o sci-fi, ale o blízku realitu, potvrdil nedávny hackathon na pôde Slovenskej technickej univerzity. Ten spojil svet developerov, akademikov a štátnej správy s jasným cieľom, a síce nájsť digitálneho pomocníka pre nové stavebné konanie.
Ako vyzerá riešenie, ktoré v silnej konkurencii zvíťazilo, ako vznikalo a s čím bolo potrebné sa počas jeho tvorby vysporiadať? Máme odpovede priamo od tvorcov víťazného prototypu.
AI zachytí chyby v dokumentácii ešte pred podaním žiadosti
Prvý hackathon zameraný na digitalizáciu stavebného konania na Slovensku ukázal, že spojenie verejného, súkromného a akademického sektora môže priniesť konkrétne a prakticky využiteľné riešenia. Počas posledného novembrového víkendu sa v Bratislave uskutočnil AI hackathon stavebko.digital, ktorý zorganizovali YIT Slovakia a Mestská časť Bratislava-Ružinov v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou, BIM asociáciou Slovensko a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR.
Deväť tímov zložených z programátorov, AI developerov, dizajnérov aj študentov dostalo za úlohu navrhnúť prototypy, ktoré by dokázali automatizovať kontrolu stavebnej dokumentácie, znížiť chybovosť podaní a uľahčiť komunikáciu medzi žiadateľmi a stavebnými úradmi. Výzva reagovala na nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z., ktorý zavádza povinnú digitalizáciu podaní a prísne lehoty pre úrady.
Podľa Tomáša Augustína, riaditeľa vývoja a riadenia projektov vo YIT Slovakia, hackathon stavebko.digital potvrdil, že technologické riešenia dokážu priniesť reálny posun aj v tradične náročných procesoch. „Energia a kvalita tímov, ktoré sa do hackathonu zapojili, nás pozitívne prekvapili. Účastníci veľmi rýchlo pochopili podstatu problému a ponúkli konkrétne, technicky aj používateľsky premyslené riešenia.“
Víťazom hackathonu sa stal tím Origami Studio, ktorý porotu zaujal najkomplexnejším a zároveň realistickým riešením, a to AI nástrojom schopným odhaliť formálne aj obsahové chyby v dokumentácii ešte pred jej odoslaním.
O tom, ako ich riešenie funguje, v čom vidia najväčšie problémy dnešného procesu a prečo stavili na používateľsky orientovaný dizajn, sme sa rozprávali v nasledujúcom rozhovore.
Váš prototyp sľubuje, že vychytá chyby v podkladoch na 99 % ešte pred odoslaním. Na akom princípe funguje vaša AI pri kontrole tak rôznorodých dát, ako sú technické výkresy verzus legislatívne texty? Využili ste hotové LLM modely, alebo ste vymysleli vlastné riešenie na špecifických dátach zo stavebných úradov?
Využívame LLM model s názvom LLaVA-OneVision, ktorý bol konkrétne trénovaný na technických výkresoch a z bežne dostupných modelov vie najlepšie čítať technické detaily ako sú napríklad kóty vo výkresoch. Ku analýze dát dochádza tak, že AI prečíta dokumenty a do kontextu si uloží štruktúrované JSON dáta konkrétnych dokumentov do bilančnej tabuľky ktorú porovnáva s ostatnými vstupmi. Tak docielime že všetky dokumenty sú v jednom súlade, bez formálnych chýb.
Porota na vašom riešení vyzdvihla, že ste sa nesnažili postaviť ‚nový vesmír‘, ale rešpektovali ste existujúce prostredie štátneho portálu. Bola táto integrácia do súčasných systémov najväčšou technickou výzvou, alebo bolo ťažšie pochopiť logiku nového stavebného zákona, aby ste proces správne nadizajnovali?
Práve tento prístup nás, trúfam si povedať, odlíšil od ostatných súťažných tímov. Ako Origami Studio sa venujeme user-oriented dizajnu a preto bolo pre náš úspech kľúčové navnímať tento digitálny produkt očami a očakávaniami skutočného používateľa – žiadateľa (ako je YIT), projektanta a tiež úradníka ktorý tieto stavebné konania schvaľuje. Vytvorili sme persóny, ktoré nám pomohli prioritizovať funkcie, ktoré naozaj dávajú zmysel a namapovať proces tak, aby bol výsledný produkt skutočne použiteľný.
Spomína sa eliminácia povestného ‚pingpongu‘ medzi úradom a žiadateľom. V ktorých fázach procesu robia ľudia najčastejšie chyby, ktoré váš systém odhalí? Je to skôr o chýbajúcich prílohách, alebo dokáže AI upozorniť aj na obsahové nezrovnalosti v projekte, ktoré by úradník inak vrátil na dopracovanie?
Najväčší problém ktorý sme navnímali je, že žiadateľ za formálne chyby vo veľa prípadoch ani nemôže. Dokumentácia stavebného konania a všetky potrebné prílohy predstavujú úplne bežne tisícky súborov, ktoré nie je fyzicky možné jednoducho zosúladiť. Umelá inteligencia to však vidí z „vtáčej perspektívy“ a vie relatívne jednoducho identifikovať konkrétny nesúlad alebo chybu. Kľúčové bolo tiež vytvoriť checklisty povinných príloh na základe typu a obsahu stavebného konania.
Pre dvoch z vás to bol úplne prvý hackathon, napriek tomu ste porazili skúsené tímy riešením, ktoré porota označila za najkomplexnejšie. Myslíte si, že práve tento ‚čerstvý pohľad‘ nezaťažený rutinou vám pomohol vidieť proces očami bežného žiadateľa a zamerať sa viac na použiteľnosť než len na čistý kód?
Myslím si že nám dopomohol práve ten spomínaný user-oriented prístup. Tým že sme neočakávali, že vieme, čo používateľ skutočne uvíta, ale skúmali sme to, nám pomohlo trefne identifikovať, ako má celý proces vyzerať, aby bola výsledná aplikácia použiteľná. Všetci sme profesijne skúsení, takže si nemyslím že „zelenáčstvo“ hralo rolu.
