Kybernetický incident na Ministerstve hospodárstva SR naďalej rezonuje v politike aj medzi verejnosťou. Poslanec Karol Galek zo SaS tvrdí, že rezort je po útoku prakticky vyradený z činnosti, zatiaľ čo ministerka hospodárstva a podpredsedníčka vlády Denisa Saková z Hlasu-SD hovorí o minimálnych škodách a zdôrazňuje, že k úniku dát nedošlo.
Opozícia hovorí o kolapse rezortu
Galek označil situáciu na ministerstve za kolaps. Podľa neho sú po kyberútoku počítače zamestnancov v karanténe a úradníci nemôžu vykonávať svoju prácu. Pripomenul, že rezort len nedávno dostal úlohu podieľať sa na administrácii tzv. energopomoci, no momentálne môžu pracovníci podľa jeho slov „len pozerať do vypnutých monitorov“. Poslanec upozorňuje, že tento stav môže trvať týždne a kritizuje aj call centrum za 2,2 milióna eur, ktoré podľa neho neprináša výsledky.
Strana SaS o Galekových vyjadreniach informovala prostredníctvom tlačovej správy. Poslanec zároveň avizoval, že sa nevie dočkať parlamentnej rozpravy o vyslovení nedôvery súčasnej vláde.
Ministerstvo hovorí o krátkom útoku
O kybernetickom útoku informoval začiatkom decembra minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ zo strany Smer-SD. Na sociálnej sieti uviedol, že vládna jednotka CSIRT spolu s tímom SK-CERT zasahuje na Ministerstve hospodárstva SR v súvislosti s incidentom na jeho serveroch. Zároveň upozornil, že v tejto fáze vyšetrovania nie je možné zverejniť viac detailov, aby sa neohrozil ďalší postup bezpečnostných zložiek.
Prečítajte si tiež
Denisa Saková po rokovaní vlády 3. decembra potvrdila, že k incidentu na IT systémoch ministerstva došlo v utorok 2. decembra. Podľa nej útok trval len krátko a vďaka rýchlej reakcii sa podarilo zabrániť úniku informácií. Ministerstvo podľa jej slov okamžite kontaktovalo Národný bezpečnostný úrad a odborníkov z SK-CERT, ktorí začali analyzovať útok a prijímať technické, personálne aj organizačné opatrenia na zamedzenie rozsiahleho poškodenia alebo zašifrovania dát.
Rezort hospodárstva zároveň informoval, že priebežne monitoruje systémy a preveruje rozsah škôd aj samotný priebeh incidentu. V zverejnenom vyhlásení zdôrazňuje, že všetky kroky prebiehajú v súlade so štandardnými bezpečnostnými postupmi a bez snahy vyvolávať paniku. Ministerstvo avizuje, že o ďalšom vývoji a výsledkoch vyšetrovania bude informovať cez svoje oficiálne komunikačné kanály.
Dáta k energopomoci sú mimo rezortu
V súvislosti s obavami verejnosti o budúcu energopomoc ministerstvo hospodárstva upozornilo, že všetky údaje potrebné na výpočet adresných dotácií na energie spravujú výlučne informačné systémy Ministerstva vnútra SR. Tieto dáta sa teda nenachádzajú v systémoch Ministerstva hospodárstva SR, ktoré čelilo kybernetickému útoku.
Od roku 2026 prídu adresné dotácie
Vláda Roberta Fica 3. decembra schválila nové nariadenia, ktoré zásadne menia systém dotácií na plyn, elektrinu a teplo. Od roku 2026 už domácnosti nedostanú lacnejšie energie automaticky, ale len na základe príjmu a veľkosti domácnosti. Rozhodujúcim kritériom sa stáva hranica 1 930 eur, pričom domácnosť s tzv. bonitou pod touto sumou bude mať nárok na energopomoc. Ministerstvo hospodárstva v dôvodovej správe uvádza, že práve tieto domácnosti spĺňajú podmienku na adresnú podporu.
Bonita domácnosti sa určuje podľa zákona č. 260/2025 Z. z. tak, že sa spočítajú príjmy všetkých členov domácnosti za rozhodujúce obdobie a vydelia sa koeficientom veľkosti domácnosti vynásobeným 12 mesiacmi. Koeficient prideľuje prvému členovi nad 14 rokov hodnotu 1, ďalším dospelým 0,7 a deťom do 14 rokov 0,5. Výsledná bonita sa matematicky zaokrúhľuje na dve desatinné miesta.
Daňový poradca a bývalý minister práce Jozef Mihál upozorňuje, že podľa týchto pravidiel má napríklad jednočlenná domácnosť s mesačným príjmom 1 500 eur na energopomoc nárok, pretože jej bonita nedosiahne hranicu 1 930 eur. Naopak, dvojica s kombinovaným mesačným príjmom 4 320 eur už podmienky nespĺňa, keďže vypočítaná bonita túto hranicu presahuje. O detailoch mechanizmu energopomoci Mihál informuje vo svojich rozboroch.
