Štát pri rušení sviatkov počíta s tým, že ekonomika počas nich nabehne na plné obrátky a prinesie asi 230 miliónov eur navyše, realita však podľa ekonómov vyzerá oveľa striedmejšie. Výkon hospodárstva na takýto „náhradný“ pracovný deň zostáva nerovnomerný, časť firiem si síce drží bežný režim, no iné odvetvia pripomínajú skôr predĺžený víkend.
Analytik 365.bank Tomáš Boháček upozorňuje, že domáce hospodárstvo funguje počas zrušených sviatkov v akomsi poloprevádzkovom móde. Výroba a logistika síce idú relatívne naplno, spotrebné služby a verejný sektor sú citeľne utlmené. Mnoho ľudí si berie voľno, rodičia zostávajú doma kvôli zatvoreným školám a viaceré úrady či administratívne oddelenia pracujú len s obmedzenými kapacitami.
Výroba ide, kancelárie nie
Priemyselné podniky patria medzi tých, ktorí môžu počas zrušeného sviatku získať najviac. Väčšina pracovníkov vo výrobe nastupuje do práce ako v bežný deň, navyše časť firiem vie plánovať zmeny tak, aby využila dostupné kapacity čo najefektívnejšie. Zatiaľ čo stroje bežia a kamióny rozvážajú tovar, administratíva, školstvo a časť verejnej správy sa spoliehajú na minimum personálu, takže ich celkový prínos k výkonu ekonomiky je nižší.
Školy ostali zatvorené, čo znamená, že rodičia často čerpajú dovolenku alebo pracujú v skrátenom režime. Úrady obmedzujú stránkové hodiny a časť agendy sa odkladá na neskôr. Podobne je na tom aj zdravotníctvo, kde sa počas sviatočných dní sústreďuje pozornosť najmä na akútnu starostlivosť a nie na plánované výkony.
Koľko výkonu naozaj pribudne
Slovenský hrubý domáci produkt v stálych cenách dosahuje približne 100 miliárd eur ročne. Ak by počas zrušeného sviatku fungovala zhruba polovica ekonomiky len mierne utlmená, teda na približne 75 percent kapacity, podľa Boháčkových výpočtov by bol rozdiel oproti plnému pracovnému dňu okolo 34 miliónov eur. Ide o hodnotu, ktorá predstavuje len časť z očakávaného prínosu, s ktorým štát pri rušení sviatkov počíta.
Prečítajte si tiež
Pri realistickejšom scenári, keď približne polovica hospodárstva pracuje iba na 50 percent výkonu, sa denná strata voči plnohodnotnému dňu približuje k 69 miliónom eur. Boháček upozorňuje, že ide o priamu úmeru, takže pri výraznejšom utlmení prevádzok rastie aj rozdiel, a to poriadne rýchlo. Ak by bola približne polovica firiem takmer úplne zatvorená a ďalšia tretina by fungovala len na asi štvrtinu výkonu, denný výpadok by sa mohol priblížiť hranici 120 miliónov eur.
Štát pritom predpokladá, že zrušené sviatky sa automaticky premenia na plnohodnotné pracovné dni, čo by teoreticky znamenalo dodatočný ročný prínos zhruba 230 miliónov eur. Analytik však pripomína, že časť firiem vo výrobe, obchode a službách už dnes počas sviatkov funguje alebo si dokáže výkony presúvať v čase. Zisk z rušenia sviatkov je teda nižší, než naznačujú jednoduché výpočty.
Presúvanie práce a technológie
Časť neodvedenej práce sa dá presunúť na iné dni, čo tlmí skutočnú stratu. Úrady v nasledujúcich dňoch dobiehajú podania, školy upravujú rozvrhy a firmy v službách riešia nápor klientov, ktorý už tradične prichádza až po sviatku.
Analytici preto hovoria, že reálny efekt rušenia sviatkov bude pravdepodobne bližšie k strednému scenáru, nie k optimistickému výpočtu ministerstiev. Kľúčové bude, či štát od januára nastaví jasné pravidlá fungovania úradov a verejných služieb a či firmy upravia svoje interné procesy tak, aby vedeli tieto „nové pracovné dni“ naozaj využiť. V opačnom prípade zostanú kalendáre plnšie, no ekonomický prírastok bude skromnejší.
