Ministerstvo vnútra plánuje ďalšiu veľkú investíciu do modernizácie výstroja policajtov. Za nové balistické vesty chce zaplatiť 26 miliónov eur, čo zdôvodňuje končiacou sa životnosťou súčasného vybavenia. Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) však rozsiahly nákup kritizuje a označil ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka za „nákupného maniaka“, ktorému je konsolidácia ľahostajná. Téme sa venujú Správy STVR.
Nevyhnutná obmena alebo plytvanie?
Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) chce pokračovať v modernizácii Policajného zboru nákupom nových ochranných viest. Podľa rezortu ide o najdôležitejšie prvky osobnej ochrany pred strelnými a bodnými zraneniami. Obstarávať sa majú balistické vesty na skryté nosenie, nosiče balistických panelov a modulárne nosiče, všetko vrátane príslušenstva.
Rezort vnútra zdôvodňuje potrebu nákupu končiacou sa životnosťou súčasných viest, ktoré policajti používajú od roku 2017. Životnosť balistických panelov je obmedzená, zvyčajne na päť až desať rokov, a po jej uplynutí ich už nie je možné bezpečne používať. Ministerstvo tvrdí, že v roku 2026 končí životnosť určitému počtu viest a panelov, preto je ich výmena nevyhnutná.

Šutaj Eštok ako nákupný maniak
Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) plánovanú investíciu v čase, keď vláda presadzuje rozsiahlu konsolidáciu verejných financií, ostro kritizuje. Hoci nespochybňuje potrebu viest pre policajtov, namieta proti rozsahu nákupu.
Podľa neho by ministerstvo malo, pokiaľ sú súčasné vesty ešte použiteľné, počkať s nákupom alebo ich obmieňať postupne v menších množstvách, a nie nakupovať naraz za desiatky miliónov. „Pre mňa je Šutaj Eštok nákupný maniak. On nakupuje, ako keby bola alebo nebola konsolidácia, jemu je to úplne jedno,“ zhodnotil Krúpa.
Pre vesty je kľúčová aj údržba
Bezpečnostný analytik Radovan Bránik potvrdil, že životnosť viest je kľúčová, no treba dbať aj na ich údržbu. Údaje o životnosti sú podľa neho stanovené za predpokladu správneho skladovania v suchu a pravidelného čistenia. Pri reálnej policajnej práci to však nie je vždy možné. „Po dlhotrvajúcom zásahu, kedy je vesta vystavená potu, iným telesným tekutinám, chemikáliám či splodinám po výstrele, sa jej životnosť veľmi výrazným spôsobom znižuje,“ doplnil Bránik.
Ministerstvo vnútra uviedlo, že odhadovaná suma 26 miliónov eur je výsledkom trhového prieskumu a finálna hodnota vzíde z verejného obstarávania. Rámcová dohoda s dodávateľom má byť uzavretá na 48 mesiacov. Koľko presne viest rezort za túto sumu nakúpi, bude známe až po ukončení súťaže.
Dva pohľady na vec
Na túto investíciu existujú dva úplne protichodné, no svojím spôsobom pochopiteľné uhly pohľadu. Z pohľadu ministerstva vnútra a bezpečnosti ide o rozumnú, ba priam nevyhnutnú investíciu. Argumentujú tým, že ochranné balistické vesty sú najdôležitejším prvkom ochrany života a zdravia policajta v službe. Súčasné vesty boli nakúpené v roku 2017 a ich certifikovaná životnosť (zvyčajne 5 až 10 rokov) sa v roku 2026 začína končiť.
Ako potvrdil aj bezpečnostný analytik Radovan Bránik, reálne podmienky v teréne, ako pot, vlhkosť či chemikálie, túto životnosť ešte výrazne skracujú. Posielať policajtov do služby s vestami po expirácii by bolo nezodpovedným hazardom. Z tohto hľadiska je obnova vybavenia logická a opodstatnená, keďže ide o plnenie základnej povinnosti zamestnávateľa chrániť svojich zamestnancov.

Na druhej strane, z pohľadu opozície a kontextu verejných financií sa táto investícia javí ako nerozumná, alebo prinajmenšom veľmi zle načasovaná. Kritici, ako poslanec Juraj Krúpa, argumentujú tým, že vláda nedávno schválila mimoriadne tvrdý konsolidačný balíček, ktorý cez vyššie dane a odvody zaťažuje bežných ľudí a firmy. V situácii, keď štát žiada od všetkých „uťahovanie opaskov“, pôsobí masívny nákup viest za 26 miliónov eur ako plytvanie a arogancia moci.
Opozícia nespochybňuje, že policajti vesty potrebujú, ale kritizuje rozsah a formu nákupu – navrhujú, aby sa nákupy robili postupne a v menších objemoch, a nie ako jednorazová masívna investícia v čase, keď má štát hlboko do vrecka. Označenie ministra za „nákupného maniaka“ len podčiarkuje tento pocit, že zatiaľ čo občania musia šetriť, štát si na ministerstve vnútra veselo míňa.
Ide teda o klasický stret priorít. Ministerstvo obhajuje neodkladnú potrebu zaistenia bezpečnosti policajtov, zatiaľ čo opozícia kritizuje ekonomickú a politickú necitlivosť takéhoto veľkého výdavku uprostred najväčšieho šetrenia.
