V krajine, kde väčšina ľudí roky poctivo dochádza do práce, môže byť prekvapením, že nie každý Slovák sa po šesťdesiatke dočká penzie. Napriek desaťročiam zamestnania totiž štát dôchodok nevypláca automaticky a tisíce občanov zistia priamo pri vybavovaní, že im chýbajú „uznané“ roky poistenia.
Mnohí až v starobe zisťujú, že pracovné obdobia, ktoré považovali za plnohodnotné, nestačia na splnenie zákonného minima. Rozdiel medzi odpracovanými a uznanými rokmi pritom nie je malý, čo môže rozhodnúť o tom, či niekto dostane 397,30 eura, alebo zostane bez stabilného príjmu.
Nie každý rok sa počíta
Od roku 2025 platí, že na získanie minimálneho dôchodku musí mať žiadateľ aspoň 30 rokov dôchodkového poistenia, pričom každý z nich musí byť krytý príjmom nad stanovenú hranicu. V roku 2024 to bolo 367,28 eura mesačne, zatiaľ čo v roku 2000 len 91,34 eura. Ak zamestnanec v danom období zarábal menej, Sociálna poisťovňa taký rok jednoducho neuzná.

Pre ľudí, ktorí dlhé roky pracovali za minimálnu mzdu alebo na skrátený úväzok, to znamená riziko, že im štát časť kariéry vymaže z evidencie. Rovnako nebezpečné sú obdobia, keď človek pracoval „načierno“ alebo keď zamestnávateľ odvody vôbec neplatil. Tieto roky sa nedajú spätne doplniť a senior tak môže prísť o celý dôchodok, hoci reálne pracoval celý život.
Kontrola ako osobná záchrana
Odborníci dlhodobo upozorňujú, že jedinou ochranou pred takýmto prekvapením je pravidelná kontrola účtu v Sociálnej poisťovni. Stačí požiadať o výpis z registra poistenia, ktorý ukáže nielen počet započítaných rokov, ale aj obdobia bez platenia odvodov a presnú výšku odvádzaných súm. Týmto spôsobom sa dá predísť nepríjemnému zisteniu až tesne pred dôchodkovým vekom.
Záujem o tieto výpisy rastie, najmä medzi ľuďmi v strednom veku. Mnohí už pochopili, že spoliehať sa na budúci zákon alebo na zamestnávateľa sa neoplatí. Kto si údaje skontroluje včas, má ešte možnosť doplatiť chýbajúce odvody formou dobrovoľného poistenia, prípadne priznať neskoršie obdobia prerušenia práce.
Výška minimálneho dôchodku od januára 2025 predstavuje 145 percent životného minima, teda 397,30 eura mesačne pre človeka s tridsiatimi rokmi poistenia. Každý ďalší rok nad túto hranicu zvýši penziu o tri percentá životného minima. Nejde o vysokú sumu, ale práve táto pravidelná výplata často rozhoduje o tom, či senior dokáže zaplatiť bývanie a energie bez pomoci rodiny.
