Svet stojí na prahu ešte hlbšej potravinovej krízy, zatiaľ čo ochota a možnosti financovať humanitárnu pomoc klesajú. S týmto varovaním prišiel v utorok 18. novembra Svetový potravinový program (WFP) pod hlavičkou OSN, na ktorý sa odvoláva agentúra Reuters, informujú Správy STVR.
Prognózy sú alarmujúce. Globálny výhľad WFP naznačuje, že v nasledujúcom roku bude krízovej úrovni hladu čeliť približne 318 miliónov ľudí. Toto číslo predstavuje viac ako dvojnásobok v porovnaní so situáciou v roku 2019, čo signalizuje dramatické zhoršenie globálnej stability.
Musia si vybrať, koho zachránia
Vzhľadom na kritický nedostatok financií si WFP nemôže dovoliť pomôcť všetkým. V nadchádzajúcom roku sa preto plánuje strategicky zamerať na záchranu približne 110 miliónov ľudí, ktorí patria do kategórie najzraniteľnejších.
Na zabezpečenie tejto cielenej pomoci organizácia potrebuje približne 13 miliárd dolárov. Realita je však taká, že podľa aktuálnych odhadov získa program na budúci rok pravdepodobne len polovicu z tejto potrebnej sumy.
Riaditeľka WFP Cindy McCainová označila súčasný stav za neprijateľný pre 21. storočie, pričom poukázala na súbežné hladomory prebiehajúce v Gaze a v Sudáne. Podľa jej slov sa hlad stáva čoraz hlbšie zakoreneným problémom. Zdôraznila, že hoci včasné riešenia dokážu zachraňovať životy, organizácia zúfalo potrebuje silnejšiu podporu, ktorá momentálne chýba.
USA a ďalší darcovia škrtajú pomoc
Situáciu komplikuje politika kľúčových sponzorov. Spojené štáty, ktoré sú tradične najväčším darcom WFP, pod vedením prezidenta Donalda Trumpa výrazne obmedzili svoju zahraničnú pomoc. K podobným škrtom pristúpili alebo ich avizovali aj ďalšie krajiny, ktoré do systému významne prispievali.
Dopady sú viditeľné už teraz. WFP minulý mesiac oznámil, že pre tento rok očakáva medziročný prepad financovania o 40 percent. Rozpočet sa tak pravdepodobne zníži z desiatich miliárd dolárov v roku 2024 na predpokladaných 6,4 miliardy dolárov.
Hlavnými faktormi, ktoré budú podľa WFP aj naďalej prehlbovať vážnu potravinovú neistotu, zostávajú ozbrojené konflikty, extrémne výkyvy počasia a ekonomická nestabilita. Organizácia napriek tomu deklaruje snahu pokračovať v dodávkach núdzovej potravinovej a nutričnej pomoci, ako aj v budovaní odolnosti voči budúcim šokom a v technickej podpore štátnych systémov.
Vplyv na domácnosti
Pre bežné domácnosti v rozvinutých krajinách, vrátane Slovenska, táto správa neznamená bezprostrednú hrozbu hladomoru v zmysle nedostatku jedla na pultoch obchodov, no má vážne nepriame ekonomické a bezpečnostné dôsledky.
Globálna potravinová kríza totiž funguje ako dominový efekt. Keď v kľúčových poľnohospodárskych regiónoch sveta (či už kvôli suchu, konfliktom alebo nestabilite) klesne produkcia a stúpne dopyt po základných komoditách ako obilie, kukurica či ryža, ceny týchto surovín na svetových trhoch rastú.
Pre slovenskú domácnosť sa to prejaví v podobe potravinovej inflácie. Aj keď u nás hlad nehrozí, za chlieb, pečivo, oleje či mäso si priplatíme viac, pretože výrobcovia musia nakupovať drahšie suroviny na globálnom trhu. Nedostatok a nestabilita v chudobnejších častiach sveta (ako Afrika či Blízky východ) navyše priamo súvisí s migračným tlakom.
Ľudia utekajúci pred hladom a konfliktmi (ktoré sú často spôsobené práve bojom o zdroje) smerujú do Európy, čo vytvára politické a sociálne napätie v rámci EÚ a vyžaduje si zvýšené výdavky na ochranu hraníc a humanitárnu pomoc, ktoré idú aj z daní slovenských občanov.
Navyše, škrty v humanitárnej pomoci zo strany veľmocí (ako USA) môžu viesť k ďalšej destabilizácii celých regiónov, čo zvyšuje riziko nových konfliktov a terorizmu, ktoré majú dopad na globálnu bezpečnosť a ekonomiku. Takže hoci Slováci nebudú hladovať, pocítia túto krízu cez vyššie účty v potravinách a cez zhoršenú bezpečnostnú situáciu vo svete.
