Výrok, že „znovuzjednotenie Číny a Taiwanu je nezastaviteľné“, otriasol diplomatickými kruhmi. Čínsky minister obrany Tung Ťün túto vetu vyslovil po rokovaniach s americkým rezortným kolegom Peteom Hegsethom v Malajzii, čím otvoril ďalšiu kapitolu čoraz napätejších vzťahov medzi Pekingom, Washingtonom a Taipeiom.
Napätie rastie aj po stretnutí lídrov
Rozhovor ministrov sa odohral len deň po tom, čo sa čínsky prezident Si Ťin-pching stretol v Južnej Kórei s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Hoci Biely dom oznámil, že téma Taiwanu na tomto summite nebola oficiálne otvorená, následné vyhlásenia v Malajzii naznačujú, že napätie nepoľavuje. Tung zdôraznil, že Čína má dostatok síl, aby „odpovedala na každú provokáciu“, a vyzval Spojené štáty, aby sa zdržali podpory taiwanskej nezávislosti.
Peking dlhodobo označuje Taiwan za neoddeliteľnú súčasť svojho územia. Po skončení čínskej občianskej vojny v roku 1949 sa tam uchýlila vláda Kuomintangu vedená Čankajškom a vytvorila vlastný demokratický systém. Pre komunistické vedenie v Pekingu však ostáva ostrov symbolom „nedokončenej jednoty“, ktorú režim plánuje dosiahnuť aj bez súhlasu obyvateľov Taiwanu.
USA varujú pred rizikom konfliktu
Minister obrany Spojených štátov Pete Hegseth počas stretnutia v Kuala Lumpur upozornil na „vážne obavy“ z čínskych vojenských aktivít v Juhočínskom mori, v okolí Taiwanu a tiež z tlaku na spojencov USA v Indo-Pacifiku. Americká strana podľa neho síce nechce ozbrojený stret, no svoje strategické záujmy bude chrániť „rozhodne a cieľavedome“. Washington od 70. rokov presadzuje politiku jednej Číny, avšak Taipei zostáva jeho neformálnym spojencom, ktorému pravidelne dodáva zbrane a poskytuje výcvikové programy.
Pre Peking sú tieto dodávky dôkazom, že USA zasahujú do jeho vnútorných záležitostí. Tung preto americkému kolegovi podľa diplomatických zdrojov odkázal, že Čína „nebude tolerovať žiadnu formu separatizmu“ a bude reagovať na akýkoľvek krok, ktorý by posilnil nezávislé postavenie Taiwanu na medzinárodnej scéne.
Taiwan trvá na slobode
Taiwanský prezident Laj Čching-te sa po Tungových slovách okamžite ozval so stanoviskom, že Taiwan nikdy neprijme model „jedna krajina, dva systémy“, ktorý funguje v Hongkongu a Macau. Podľa neho by takýto systém zničil demokratické inštitúcie a ohrozil občianske slobody, ktoré sú základom tamojšej spoločnosti. „Naša ústava a demokracia nie sú na predaj,“ odkázal Laj prostredníctvom oficiálneho vyhlásenia svojej kancelárie.
Napätie v regióne zvyšuje aj pretrvávajúca čínska prítomnosť v Juhočínskom mori. Tamojšie manévre, budovanie umelých ostrovov a rozširovanie vojenských základní znervózňujú nielen USA, ale aj juhovýchodnú Áziu. Malé ostrovné štáty, ako Filipíny či Malajzia, žiadajú Pekingu väčšiu zdržanlivosť a rešpekt k medzinárodným dohodám.
