Štátny rozpočet dosiahol ku koncu októbra 2025 schodok vo výške 4,67 miliardy eur. V pondelok o tom informovalo ministerstvo financií, ktoré potvrdilo medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 1,27 miliardy eur, čo predstavuje nárast deficitu o 37,3 percenta. Dôvodom sú najmä výdavky, ktoré rástli výrazne rýchlejšie ako príjmy, a tiež prepad v čerpaní prostriedkov z rozpočtu EÚ, informujú Správy STVR.
Výdavky prevýšili príjmy
Príjmy štátneho rozpočtu boli ku koncu októbra medziročne vyššie o 1,24 miliardy eur (nárast o 6,6 %) a dosiahli 20,05 miliardy eur. Výdavky však rástli takmer dvojnásobným tempom – medziročne stúpli o 2,51 miliardy eur (nárast o 11,3 %) na celkových 24,72 miliardy eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami tak prehĺbil schodok na spomínaných 4,67 miliardy eur.
Dane rástli, eurfondy hlásia prepad
Pozitívnou správou, teda aspoň pre štátnu kasu, bol výber daňových príjmov, ktoré medziročne vzrástli celkovo o 1,82 miliardy eur (12,2 %). Rezort financií priblížil, že pozitívny vývoj zaznamenali pri dani z pridanej hodnoty (nárast o 625,3 milióna eur), pri dani z príjmov právnických osôb (o 231,6 milióna eur) aj pri dani z príjmov fyzických osôb (o 494,4 milióna eur). Viac sa vybralo aj na spotrebných daniach (o 58,1 milióna eur) a rástol aj osobitný odvod z regulovaných odvetví (o 103,8 milióna eur) a solidárny príspevok z ropy a plynu (o 39,6 milióna eur).
Naopak, negatívny vývoj bol zaznamenaný pri príjmoch z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k prudkému medziročnému poklesu o 1,16 miliardy eur (o 45,5 %). Tento výpadok čiastočne kompenzovali príjmy z Plánu obnovy a odolnosti, ktoré dosiahli 626,4 milióna eur, zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka neboli realizované žiadne.
Narástli výdavky na dlh aj Plán obnovy
Na strane výdavkov došlo taktiež k výrazným presunom. Výdavky súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ medziročne klesli o 666,2 milióna eur (o 30,5 %). Naopak, výdavky spojené s čerpaním Plánu obnovy a odolnosti zaznamenali nárast o 1,02 miliardy eur.
Štátnemu rozpočtu výrazne stúpli náklady na obsluhu štátneho dlhu, ktoré boli medziročne vyššie o 299,2 milióna eur, čo predstavuje nárast o 26 percent. Zvýšili sa aj platby do rozpočtu EÚ (o 120,7 milióna eur). Jediný výraznejší pokles výdavkov bol zaznamenaný pri transfere pre Sociálnu poisťovňu, ktorý bol medziročne nižší o 300 miliónov eur.
Čo z toho vyplýva?
Hospodárenie sa teda za prvých desať mesiacov roka 2025 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka výrazne zhoršilo. Deficit (teda „sekera“ v rozpočte) narástol o 1,27 miliardy eur, čo je až o 37,3 % viac. Dôvod je jednoduchý: výdavky štátu rástli takmer dvojnásobne rýchlejšie (+11,3 %) ako jeho príjmy (+6,6 %).
Je konsolidácia neefektívna?
Snaha o konsolidáciu, ktorú štát nateraz realizuje hlavne na zvyšovanie príjmov, je na jednej strane čiastočne viditeľná. Daňové príjmy medziročne výrazne stúpli (až o 12,2 %). Rástol výber DPH, daní z príjmov firiem aj ľudí, aj osobitných odvodov.
Problémom však je, že tento pozitívny efekt bol úplne zatienený explóziou na strane výdavkov a výpadkom iných príjmov. Pre snahu o konsolidáciu je zlou správou najmä to, že výdavky na obsluhu štátneho dlhu (teda platenie úrokov) stúpli medziročne až o 26 %. To ukazuje, že rastúci dlh „požiera“ čoraz väčšiu časť rozpočtu a výrazne sťažuje akúkoľvek snahu o šetrenie.
K tomu sa pridal masívny prepad príjmov z bežných eurofondov (až o 45,5 %, čo je výpadok 1,16 miliardy eur), ktorý urobil v rozpočte obrovskú dieru. Hoci sa rozbehli príjmy aj výdavky z Plánu obnovy, nedokázali tento kombinovaný negatívny efekt vyrovnať.
Znamená to teda, že konsolidácia nie je efektívna? Na základe týchto čísel sa zdá, že konsolidácia zameraná primárne na zvyšovanie daňových príjmov nestačí, pokiaľ sa štátu zároveň nedarí dostať pod kontrolu kľúčové výdavky (ako sú úroky za dlh) a nedokáže efektívne nahrádzať masívne výpadky v bežných eurofondoch. Aj keď sa na daniach vyberie viac, ak výdavky rastú ešte rýchlejšie, výsledkom je stále sa prehlbujúci deficit.
Štát s konsolidovaním ešte nekončí
Ako už zrejme viete, vláda odklepla nový konsolidačný balík, respektíve úsporné opatrenia na rok 2026. Prinesie rozsiahle a často bolestivé zmeny, ktoré sa dotknú takmer každého občana a podnikateľa. Zlou správou je, že hlavným cieľom je zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu hlavne cez vyššie daňovo-odvodové zaťaženie.
Pre zamestnancov je najciteľnejšou zmenou plošné zvýšenie zdravotných odvodov z hrubej mzdy zo 4 % na 5 %, čo priamo zníži ich čistý príjem. Konsolidácia sa zameriava aj na lepšie zarábajúcich ľudí, pre ktorých zavádza nové, vyššie daňové pásma (30 % a 35 %) pre ročné príjmy nad 60-tisíc eur a zároveň zvyšuje maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov. Zmeny postihnú aj ľudí pracujúcich na dohody, ktorým sa rušia doterajšie odvodové výnimky.
Asi najtvrdší dopad však čaká živnostníkov (SZČO). Pre nich sa dramaticky zvyšujú minimálne mesačné odvody (sociálne aj zdravotné) na celkovú sumu približne 425 eur. Zároveň sa im skracujú „odvodové prázdniny“ z možných takmer dvoch rokov na iba päť mesiacov. Zavádza sa aj úplne nový povinný „mikroodvod“ (cca 131 eur) aj pre tých s nízkymi alebo príležitostnými príjmami (napr. dôchodcovia, mamičky na rodičovskej či ľudia privyrábajúci si popri zamestnaní), ktorí doteraz sociálne odvody platiť nemuseli.
Konsolidácia však zasiahne aj do každodenného života. Štát trvalo ruší sviatok 17. novembra a na rok 2026 sa dočasne rušia aj sviatky 15. septembra a 8. mája. S tým súvisí aj zrušenie zákazu maloobchodného predaja počas väčšiny sviatkov, s výnimkou najväčších, ako sú Vianoce a Nový rok. Zamestnávateľom sa zároveň predlžuje povinnosť platiť PN-ku zamestnanca z 10 na 14 dní.
Očakáva sa aj zvýšenie spotrebných daní na tabak a alkohol. Veľká zmena čaká majiteľov nehnuteľností v podobe reformy dane z nehnuteľností, ktorá prejde na zdaňovanie podľa trhovej hodnoty, čo zvýši daň najmä vo väčších mestách. Škrty v príjmoch samospráv môžu viesť k tomu, že mestá a obce budú nútené zvyšovať miestne poplatky, napríklad za odpad či škôlky.
Zmeny sa týkajú aj podnikateľov. Od marca 2026 budú musieť všetci, ktorí používajú eKasu, povinne ponúkať možnosť bezhotovostnej platby (kartou alebo QR kódom). Sprísnia sa aj kontroly a postihy za nelegálne zamestnávanie (tzv. švarcsystém). Balíček napokon zasiahne aj úspory ľudí cez masívne zvýšenie osobitného odvodu pre správcovské spoločnosti (na 15 %), čo môže znížiť zhodnotenie dôchodkových úspor.
